www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @386
Počítadlo


Spam poison

Demokratický pluralizmus

Demokratický pluralizmus nepredstavuje dokonalú odpoveď na problém spôsobu vlády, ale zdá sa, že je tým najlepším, čo sme v tomto nedokonalom svete zatiaľ objavili.

Je ohromujúce sledovať, ako civilizácia ničí samu seba iba preto, lebo v úplne nových podmienkach nedokáže prehodnotiť platnosť ekonomickej ideológie, ktorú vyznáva.
– Sir James Goldsmith (1)

David C. Korten – Keď korporácie vládnu svetuZástancovia libertarianizmu, ktorý presadzuje práva obchodných spoločností, privítali v roku 1989 s veľkým nadšením rozpad sovietskeho impéria ako dôkaz víťazstva voľného trhu a zároveň ako mandát na ďalšie šírenie svojej ideológie. Francis Fukuyama vyhlásil, že dlhá cesta ľudskej evolúcie sa blíži ku svojmu zavŕšeniu, ktoré by mala predstavovať univerzálna celosvetová konzumná spoločnosť. Nazval to koncom dejín. (2)

Vlády a obchodné spoločnosti Západu urýchlene začali povzbudzovať krajiny východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu, aby si vzali ponaučenie z úspechu Západu, čiže aby otvorili svoje hranice a zaviedli slobodné trhové hospodárstvo. Celé armády západných expertov sa vybralo na pomoc týmto krajinám „vo fáze prechodu“, aby im pomáhali pri tvorbe zákonov umožňujúcich západným obchodným spoločnostiam preniknúť do ich ekonomík.

Zároveň priemyselne vyspelý Západ zintenzívnil svoje úsilie vytvoriť unifikovanú globálnu ekonomiku prostredníctvom Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), založil Svetovú organizáciu obchodu (WTO) a vytvoril regionálne trhy prostredníctvom iniciatív ako je Severoamerická dohoda o voľnom obchode (North American Free Trade Agreement – NAFTA), Maastricht (Európsky spoločný trh) a Ázijsko-tichomorské ekonomické spoločenstvo (Asia-Pacific Economic Community – APEC). Pretože Bill Clinton chcel vyhovieť mocným záujmom obchodných spoločností a taktiež preto, lebo žiadnu inú životaschopnú ideu nemal, prijal ekonomickú globalizáciu za základ svojho programu vytvárania pracovných miest i svojej zahraničnej politiky.

Marxistický socializmus neslávne skonal. Ak by sme však chceli zásluhy za ekonomický a politický triumf Západu pripisovať iba voľnému trhu zbavenému akýchkoľvek obmedzení, bolo by to rovnako nepresné, ako keby sme za neúspech Sovietskeho zväzu chceli viniť príliš aktívny štát. V protiklade s chvastavými tvrdeniami zástancov libertariánskej ideológie, Západ v období po druhej svetovej vojne neprosperoval preto, lebo odmietol štát v prospech trhu. Naopak, Západ prosperoval preto, lebo odmietol extrémistické ideológie pravice i ľavice v prospech demokratického pluralizmu, čiže systému vlády založeného na pragmatickej inštitucionálnej rovnováhe medzi štátom, trhom a občianskou spoločnosťou.

V Amerike po druhej svetovej vojne, vďaka tlaku ekonomickej depresie a vojny, vláda, trh a občianska spoločnosť spolupracovali v oveľa súdržnejšej, dynamickejšej a tvorivejšej rovnováhe než kedykoľvek predtým. Relatívne rovnostárske rozdeľovanie príjmov vytvorilo ohromne veľký masový trh, ktorý bol zasa motorom priemyselnej expanzie. Amerika bola určite ďaleko od socializmu, ale nebola ani skutočne kapitalistická. Presnejšie by sme ju mohli nazvať pluralistická. Toto je Amerika, ktorá dokázala vzdorovať hrozbe sovietskeho impéria a stala sa víťazom studenej vojny. Bola to Amerika demokratického pluralizmu a rovnosti, ktorá porazila komunizmus, a nie Amerika „voľného“ trhu.

Podobný model prevládal, aj keď s rôznymi odlišnosťami, vo väčšine západných priemyselných demokracií. Niekde sa orientovali na verejné vlastníctvo a riadenie poštátnených priemyselných odvetví viac než inde, avšak vždy v pluralistickom rámci, v ktorom hral významnú úlohu štát i trh.

Naproti tomu sovietsky systém bol do takej miery založený na ideologickom extrémizme silného štátu, že trh a súkromné vlastníctvo boli prakticky odstránené. Táto ideológia viedla k úplnej eliminácii občianskej spoločnosti, takže zostal iba dominantný štát, ktorý nebol nikomu zodpovedný. Pretože chýbala pluralistická rovnováha a občianska zodpovednosť, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasť zdravej spoločnosti, sovietske hospodárstvo nedokázalo reagovať na potreby ľudí a veľmi neefektívne využívalo zdroje. Následné utrpenie sovietskeho ľudu nebolo dôsledkom aktívneho štátu, ale extrémistickej ideológie, ktorá vylúčila všetko okrem štátu.

Západ sa v súčasnosti vydal na cestu k podobnému extrémizmu; rozdiel je iba v tom, že teraz už nebudeme vydaní napospas odcudzenému štátu, ktorý nikto nemohol brať na zodpovednosť, ale odcudzeným obchodným spoločnostiam, ktoré takisto nikto nebude môcť brať na zodpovednosť. Je paradoxom, že čím viac nás korporatívni libertariáni približujú k svojmu ideálu kapitalizmu voľného trhu, tým viac zlyháva samotný trhový systém, a to zväčša z tých istých dôvodov, pre ktoré padol marxistický režim. Dôvody sú nasledovné:

• Obidva systémy vedú ku koncentrácii ekonomickej moci centralizovaných inštitúcií, ktoré sa nikomu nezodpovedajú – štátu v prípade marxizmu a nadnárodných spoločností v prípade kapitalizmu.
• Obidva systémy vytvárajú také ekonomické systémy, ktoré v mene ekonomického pokroku ničia živé systémy Zeme.
• Obidva systémy vytvárajú závislosť od mega-inštitúcií, čo spôsobuje ich bezbrannosť a neschopnosť a vedie k erózii spoločenského kapitálu, od ktorého závisí efektívne fungovanie trhu, štátu a spoločnosti.
• Obidva systémy sa dívajú na ľudské potreby z úzko ekonomického hľadiska, ktoré oslabuje zmysel pre duchovnú prepojenosť so Zemou a so spoločenstvom života; pritom táto schopnosť má kľúčový význam pri udržiavaní morálneho systému spoločnosti.

Akýkoľvek ekonomický systém je životaschopný iba dovtedy, dokiaľ má spoločnosť k dispozícii fungujúce mechanizmy, ktorými dokáže zamedziť zneužívaniu moci zo strany štátu alebo trhu a zároveň zabrániť erózii prírodného, spoločenského a morálneho kapitálu, ku ktorej takéto zneužívanie moci obyčajne vedie. Demokratický pluralizmus nepredstavuje dokonalú odpoveď na problém spôsobu vlády, ale zdá sa, že je tým najlepším, čo sme v tomto nedokonalom svete zatiaľ objavili.

(1) „Free Trade, up to a Point“, Times (London), March 5, 1994, s. 18.
(2) Francis Fukuyama, The End of History and the Last Man (New York: Avon Books, 1992).

Z anglického originálu When Corporations Rule The World preložil Mikuláš Hučko.

pluralita – rozmanitosť, mnohosť
pluralizmus – existencia viacerých politických strán

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Profesor David C. Korten
– zakladateľ a prezident Fóra rozvoja zameraného na ľudí (The People-Centered Development Forum), aliancie organizácií a osôb usilujúcej sa o vytváranie spravodlivých a udržateľných spoločností prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti občanov. Na Stanford Business School získal titul MBA v medzinárodnom obchode a PhD v organizačnej teórii. Mnoho rokov bol profesorom Harvard University Graduate School of Business, vyše tridsať rokov pôsobil v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike ako vedúci expert amerických rozvojových nadácií.
Čerpané z: kniha Keď korporácie vládnu svetu, ktorú vydalo vydavateľstvo Paradigma.sk, strany 89 – 91, ISBN 80-968603-0-5, osobná stránka autora.

David C. Korten, 04. 12. 2009 | Prečítané: 4021 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Ťažko
03-12-19 * 17:00
 Re: Ťažko
27-11-19 * 19:58
 Re: Je to tak
23-11-19 * 09:44
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore