www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @598
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Ceny humanistov 2017

Jubilejný 10. ročník

Humanisti z celého Slovenska, od Humenného až po Bratislavu, sa v nedeľu 18. júna 2017 stretli v Bratislave pri príležitosti jubilejného 10. ročníka Cien humanistov.

Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov od roku 2008 organizuje Ceny humanistov každoročne pri príležitosti Svetového dňa humanistov, ktorý sa na celom svete oslavuje na deň letného slnovratu. Letný slnovrat bude 21. júna 2017.

Už 10 rokov udeľuje Spoločnosť Prometheus Ceny humanistov v dvoch kategóriách:

Čestný titul – Veľvyslanec humanizmu za celoživotné dielo a úsilie pri šírení, presadzovaní a obohacovaní myšlienok humanizmu na Slovensku.

Čestný titul – Humanista roka za výnimočné počiny a aktivity pri šírení, presadzovaní a obohacovaní myšlienok humanizmu na Slovensku.

Deň humanistov i Ceny humanistov si v Spoločnosti Prometheus vytvorili svoju tradíciu i hodnotu. Toho roku sa humanisti stretli v Justiho sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Sviatočnosť chvíle im zvýraznili svojím umením študenti zo Základnej umeleckej školy Jána Albrechta z Bratislavy.

I. Úvod

Už tradične mal úvodné slovo, ako aj celé podujatie moderoval, Igor Šabek.

„Drahí priatelia,

zdá sa, že je čoraz ťažšie slovom vyjadriť zrýchľujúce sa tempo života. Netreba pochybovať o tom, že naše deti sú čoraz hektickejšie. Všetci kamsi bežíme, chceme sa zmocniť vysnívaných statkov a chvíle naplnené šťastím, slobodu a pocit bezpečia meníme za chimérický ideál blahobytu a prosperity. Našťastie tento stav ešte nie je absolútnou hodnotou a nezvratnou skutočnosťou. Stále sú v spoločnosti jedinci, možno komunity, ktoré hľadajú odpovede na otázky doby nielen v lákadlách a prísľuboch pohodlnej existencie, ale aj vo vzťahoch, ktoré majú trvalejší základ, než len momentálnymi záujmami vytvorené spojenectvá.

Nuž, netreba vytvárať zložité teoretické konštrukcie pre pochopenie východísk z neuspokojivého bytia. Možno stačí poohliadnuť sa do minulosti a spoľahnúť sa na skúsenosť predkov. Našich európskych, a zvlášť slovanských. Pri predstave ľudí z dôb minulých sa niekto vráti o niekoľko desaťročí späť, iný prechádza stáročiami až do dôb rodiacich sa slovanských kniežatstiev, a teda do času, ktorý sa spája s takzvanou pohanskou históriou Slovanov.

V tejto chvíli by som sa rád dotkol dejinnej doby, ktorá siaha ešte hlbšie. Pre nedostatok vhodnej terminológie použijem slová: predpohanský vek Slovanov. Bol to čas, keď naši predkovia ešte neprevzali cudzie ideové systémy, či už pohanské alebo neskoršie, a v ktorom si mimoriadne cenili Slnko a jeho význam pre život. Nazývali ho Sláv, a sami jeho meno prevzali na označenie svojho veľkého kmeňa, možno národa. Stali sa Slávmi, Slovanmi, ľuďmi Slnka, prírody, ctiacimi zákony, ktoré im ich symbol a konkrétna realita života stanovili. Slávnostne slávili s ním spojené významné dni, to bola ich sláva. Deň slnovratu mal aj pre nich mimoriadny význam. Tak ako pre nás, pre ktorých sa tento čas stal sviatkom humanistov.

Priatelia, spolu s našimi pradávnymi predkami si dovolím na otvorenie nášho dnešného slávnostného stretnutia použiť prastarú výzvu:

Slávme slávne slávu Slávov slávnych!

Igor Šabek ďalej uviedol program.

„Priatelia, stalo sa príjemnou tradíciou, že súčasťou našich stretnutí sú vystúpenia žiakov Základnej umeleckej školy Jána Albrechta v Bratislave. Aj v tento sviatočný deň si môžeme vychutnať umenie našich mladých priateľov.“

Ako prvé sa predstavilo Flautové trio v zložení: Mária Vassová, Zuzana Zatkalíková a Helena Gajdošová; pod pedagogickým vedením Márie Krňovej. Predstavili sa skladbou: Annie Laurie.

II. Odovzdanie ceny Humanista roka 2017

Igor Šabek povedal:

„Priatelia, každé spoločenstvo možno posudzovať aj podľa toho, alebo možno práve podľa toho, akým spôsobom si ctí odkaz predkov. Preto sme sa v úvode našej slávnosti dotkli dôb pradávno minulých, ktoré by sme nemali vnímať len ako stratenú a nepotrebnú históriu. Napokon, verím, že ľudia inteligentní nezabúdajú a nezabudnú.

Je však pravdou, že sme tiež ľuďmi modernej doby, ktorá pred nás kladie stále nové a väčšie výzvy. Povedzme si pravdu, nie je ľahké držať krok s vývojom najnovších technológií, zvlášť informačných. Aj my potrebujeme špecialistov, ktorí dokážu spropagovať našu Spoločnosť, a tým priblížiť jej tvár verejnosti. Význam takejto činnosti azda netreba zvlášť zdôrazňovať. Najmä, ak je vykonávaná nezištne a s perspektívou rozvoja spolupráce.

Aj my máme medzi sebou človeka, ktorý pre propagáciu myšlienok humanizmu a Spoločnosti Prometheus vykonal za obdobie ostatného roka veľký kus práce, a preto pri posudzovaní návrhu na udelenie čestného titulu Humanista roka 2017 Ústredná rada Spoločnosti Prometheus rozhodla jednomyseľne.

Priatelia, Ústredná rada Spoločnosti Prometheus sa rozhodla udeliť v roku 2017 čestný titul Humanista roka 2017 Alene Mižíkovej.“

Alena Mižíková – Humanistka roka 2017

Cesty života Humanistky roka 2017 Aleny Mižíkovej a Spoločnosti Prometheus sa prvýkrát preťali v roku 2007. Bolo to pre ňu mimoriadne zložité obdobie po smrti mamy. Mama, ako silne veriaca, viedla k náboženstvu aj svoje deti, a pre cirkev a vieru bola ochotná urobiť skoro všetko. Otec bol dosť liberálny, ale nikdy to nedal najavo. Hovoril jej:

„Ak ti poviem svoj názor, tak ho len preberieš. A ja chcem, aby si k svojmu názoru dospela sama.“

Pri hľadaní odpovedí na základné otázky života dostávala na hodinách náboženstva, i zo strany mamy, len hotové odpovede, jasné pravdy, bez možnosti o nich pochybovať. Pokúšať sa pochybovať bolo nemožné a nežiaduce. Lenže život prináša situácie, keď všetky poučky stratia platnosť. Keď mala trinásť rokov, mame, ktorá tak veľmi milovala život a Boha, ktorému dávala všetko, diagnostikovali ťažkú formu rakoviny, ktorej za dlhé a ťažké tri roky podľahla. Na otázku: Prečo? Odpovede typu „to preto, lebo Boh ju miluje“, neboli odpoveďou.

„A potom to prišlo. Kňaz, čo návšteva, to platba; čo omša, to platba. Obaja rodičia boli zdravotne postihnutí a napriek tomu, aký život mama viedla, čo všetko urobila pre cirkev, sme stále platili. Prišlo mi to také zverské, parazitujúce, pretože človek je zúfalý, rodina je zúfalá, oni len slúžia a my platíme.“

Po týchto skúsenostiach hľadala odpovede v iných myšlienkových prúdoch a hodnotách. A tu bol celkom prirodzene priestor aj pre humanizmus a Spoločnosť Prometheus. V snahe nájsť spôsob ako vystúpiť z cirkvi sa spoznala s členmi klubu v Prešove, ktorí jej pomohli a poskytli také obyčajné a zdanlivo prosté, ľudské zázemie. Cez štúdium na fakulte výrobných technológií Košickej univerzity a prácu v Košiciach sa nakoniec dostala do Banskej Bystrice, kde pracuje v oblasti internetovej reklamy a informačných technológií.

O Spoločnosti Prometheus a jej členoch rozpráva ako o rodine. Vysvetľuje to slovami:

„Áno, pretože s nimi mám oveľa väčší pocit rodiny, než kedykoľvek so svojou rodinou. Na pohrebe mamy mi rodina oznámila: ‚Kým sa nevrátiš k Bohu, nikto z rodiny sa s tebou rozprávať nebude!‘ Krátko na to otec ochorel, a dosť vážne, a nikto z rodiny mi nezdvihol telefón, nepozdravil. Výhovorka, že som posadnutá Satanom im bola len dobrá. Jednoducho sa im to nechcelo riešiť. Som presvedčená, že keby som kohokoľvek z Promethea požiadala o pomoc, ak sa bude dať, mi pomôže. Pre moju rodinu som len ateistka.“

Práve v Banskej Bystrici, kde má Spoločnosť Prometheus už desiaty rok svoje sídlo, sa opäť rozvinula naša spolupráca. Keď sa predsedníctvo spoločnosti rozhodlo vytvoriť novú webovú stránku Promethea a hľadalo realizátora tohto zámeru, prvou voľbou bola práve Alena Mižíková.

„Sledovala som facebook i stránku spoločnosti, a prišlo mi to, že je to uzavretá komunita, v ktorej sú vzdelaní a múdri ľudia, publikujú si svoje materiály, avšak nemajú záujem o nejaké inovácie. To bol môj dojem. Vytvorenie novej stránky Promethea bolo tým najmenším, čím som sa mohla odvďačiť za pomoc, ktorú mi jej členovia poskytli.“

Nadšene sa vrhla do riešenia a výsledkom je nová moderná webová stránka spoločnosti, ktorá konečne zodpovedá dobe. A čo je podstatné, zmenila našu komunikáciu s verejnosťou.

Po vytvorení stránky nás presvedčila, že je to len začiatok. Nejde len o to, vytvoriť niečo, podstatné je nájsť ohlas u ľudí. A v našej dobe, bez reklamy „na sieti“ to nejde. Oslovila Google a získala pre Spoločnosť Prometheus, ako prvé občianske združenie na Slovensku, grant v poskytnutí reklamného priestoru na Googli na jeden rok v celkovej hodnote 140 000 dolárov. Reklamné kampane však je potrebné nielen získať, ale aj tvoriť a koordinovať, čo Alena Mižíková už desať mesiacov robí. Výsledky hovoria za všetko: Návštevnosť našej webovej stránky stúpla z 200 návštevníkov v auguste 2016 cez 5 000 v decembri 2016 až na 24 000 návštevníkov v júni 2017. Krásny výsledok osobnej i odbornej aktivity, bez nároku na odmenu, len v záujme pomôcť a poďakovať sa za pomoc. Udržanie návštevnosti nášho webu na tejto úrovni bude naším poďakovaním za vklad Aleny Mižíkovej k našej činnosti.

Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov udeľuje Alene Mižíkovej v súlade so štatútom pre udeľovanie cien humanistov čestný titul – Humanistka roka 2017, za dôslednú, tvorivú a inovatívnu prezentáciu hodnôt humanistického náhľadu na svet, za nové formy propagácie humanizmu na Slovensku s dôrazom na obhajovanie práva na vlastný názor, toleranciu, slobodu prejavu a svedomia.

Po gratulácii Alene Mižíkovej predniesla Simona Staňová báseň Ruže, ktorú napísal Pavol Koyš. Simonu Staňovú pedagogicky vedie Dáša Žaludková.

III. Odovzdanie ceny Veľvyslanec humanizmu 2017

Igor Šabek:

„Priatelia, v úvode sme spomenuli ľudí dávnej civilizácie, ktorých myslenie a vnímanie sveta máme sklon posudzovať ako jednoduché, či dokonca primitívne. Okrem toho, že zodpovedalo poznatkom daného času, prekvapujúco prirodzene vysvetľovalo súvislosti medzi životom a silami, ktoré ho ovplyvňovali. Určite prirodzenejšie a logickejšie ako mnohé neskoršie ideové systémy, ktoré v snahe odôvodniť a legalizovať privlastnenie si dovtedy spoločného vlastníctva či dokonca celého spoločenstva úzkou skupinou vyvolených, neváhali vytvárať pre ten účel nastavené polyteistické i monoteistické ideové konštrukcie.

Ak môžeme našim prastarým predkom niečo vyčítať, určite to v dobe, ktorú mám na mysli, neboli zničujúce vojny, masové lúpeže a vyvražďovanie, a to z jednoduchého dôvodu: vtedy si spoločnosť život naozaj ctila, a v rámci svojich síl dokázala zabezpečiť potreby jednotlivca, aj keď na takzvanej primitívnej úrovni. A ešte jedna ‚ambícia‘ jej chýbala: neusilovala sa o dezintegráciu a privlastnenie mysle človeka.

Nuž áno, aj takýto trend zažíva dnešná spoločnosť. Nie je ľahké sa s ním vyrovnať, a ešte ťažšie je čeliť mu. Preto si Spoločnosť Prometheus váži aktivity, ktoré pomáhajú ľuďom vymaniť sa z osídiel siekt a oceňuje konkrétnych ľudí, ktorí sa tejto problematike celoživotne venujú.

Priatelia, je mi cťou oznámiť, že Ústredná rada Spoločnosti Prometheus sa rozhodla v roku 2017 udeliť ocenenie a čestný titul Veľvyslanec humanizmu Ivane Škodovej.“

Ivana Škodová – Veľvyslankyňa humanizmu 2017

To, akou cestou sa bude uberať život človeka, rozhodne nakoniec často len jedna udalosť, príhoda, ktorá ho nasmeruje k tomu, čo sa stane jeho životným poslaním. Tak to bolo aj v prípade nositeľky čestného titulu Veľvyslanec humanizmu 2017 Mgr. Ivany Škodovej.

Začiatkom 90. rokov minulého storočia ju ako pracovníčku Pedagogicko-psychologickej poradne oslovili rodičia, žiadajúci o pomoc pre dcéru, ktorá odišla pred maturitou z domu, veľmi zmenila svoje správanie a oblečenie. O hľadaní riešenia pre rodičov Ivana Škodová hovorí:

„Samozrejme, nikto z nás im v tej chvíli nevedel pomôcť, či poradiť. V tom čase vyšla kniha Stevena Hassana: Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů. A tam som našla kľúčovú vetu pre pochopenie situácie: psychickej manipulácii môže človek podľahnúť v priebehu polhodiny.“

Aj keď sa jej zdalo, že to nie je možné, následná prax a skúsenosti s viacerými klientmi ju presvedčili o pravdivosti tohto tvrdenia.

Aby sa mohla venovať tejto problematike, ktorá sa dotýka nielen detí, ale aj dospelých, založila 9. mája 2000 občianske združenie INTEGRA – Centrum prevencie v oblasti siekt. Cez združenie poskytuje Ivana Škodová už praktickú pomoc klientom: poradňu, linku dôvery, či organizáciu dobrovoľníkov. Za tie roky od vzniku združenia pochopila, že je to veľmi ťažká a náročná činnosť. Je mimoriadne zložité sledovať celú oblasť siekt, ktorá sa neustále mení, sledovať vývoj a ich smerovanie, používanie techník manipulácie. Preto aj poradenstvo v tejto oblasti sa vyvíja veľmi dynamicky, prehodnocujú sa jednotlivé poradenské postupy. Pani Škodová zdôrazňuje:

„Manipulovať človeka nesmieme ani z našej strany. Pre mňa je absolútne neprijateľné, aby niekto druhého človeka bez jeho vedomia a rozhodnutia niekde tlačil. Musíme človeka viesť k celkovej osobnej slobode. Každý sa musí rozhodovať sám. Ak sa rozhodne sám a slobodne, nesie za svoje rozhodnutie zodpovednosť. Aj za seba, a možno aj za iných…“

Je jednoduché urobiť štatistiku jednotlivých prípadov za roky pôsobenia pani Ivany Škodovej v občianskom združení Integra, či počtov klientov. To však nie je zmyslom jej práce. Ten spočíva v pomoci človeku i jeho rodine v dlhodobom horizonte. Je to ťažké najmä v tom, že dva – tri – päť rokov vediete človeka, aby to zvládol, pomohol sebe, či blízkemu človeku. Po troch rokoch sa však ukazujú len prvé výsledky. To nie je beh na krátke trate, je to maratón, je to beh na pol života. Neexistujú hotové riešenia. Môžeme sa aj pomýliť. Sú to však často fatálne chyby. Podstatné je pomôcť konkrétnemu človeku v konkrétnej situácii. Pomôcť jednému človeku je rovnako dobré a správne ako pomôcť celému svetu. To je asi najpresnejšie vyjadrenie zmyslu činnosti Mgr. Ivany Škodovej.

Ako najdôležitejšiu prevenciu a osvetu chápe výchovu ku kritickému mysleniu. V Integre prehodnotili svoje postupy a dnes sa zameriavajú na skupiny rodičov, ktorých vedú k výchove dieťaťa ako slobodného človeka.

„Ide o to: vychovať slobodného, nie poslušného človeka. Poslušný sa dá veľmi ľahko zmanipulovať. Slobodný bude kriticky rozmýšľať a overovať, či je pravda to, čo počuje. Dnes, v dobe dát, na vás z internetu všetko doslova spadne, všetky tie informácie, dáta. My sa musíme naučiť ich kriticky prehodnocovať. Najradšej by som zaviedla do celého systému vzdelávania dôraz na kritické myslenie, na slobodu zodvihnúť ruku, nesúhlasiť, spýtať sa. Cesta je vychovávať deti ako slobodné, zodpovedné, kriticky mysliace bytosti. Našťastie rastie počet mladých rodičov, ktorí naozaj majú záujem vzdelávať sa v tom, ako vychovávať svoje deti slobodne a zodpovedne. Je to pre nás veľká nádej,“ vysvetľuje Ivana Škodová.

Napriek zložitej dobe, pretlaku informácií a ich nekritického preberania, relativizácii dobra a zla v spoločnosti, vidí nádej na pozitívnu zmenu. Hovorí:

„Človek hľadá nové cesty v živote, môže aj zlyhať, ale podstata je v tom, aby v ňom bolo viac toho dobrého. Človek môže a mal by prežiť život šťastne. Pocit absolútneho šťastia prežijeme možno raz, dvakrát v živote. Šťastie je však najmä pre dobre prežitý okamih. To každodenné ‚obyčajné‘ šťastie môžeme prežívať každý deň. Nežeňme sa za chimérami, buďme šťastní dnes a teraz. Šťastie nezáleží na náboženskom vierovyznaní, záleží len na nás…“

Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov udeľuje Mgr. Ivane Škodovej v súlade so štatútom pre udeľovanie cien humanistov čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2017 najmä za dlhodobú, každodennú aktívnu a odbornú pomoc obetiam náboženských siekt, za praktický príklad prezentácie životných hodnôt humanistov, za výchovu k slobode a zodpovednosti.

Flautové trio zahralo skladbu Quando, quando, quando. V štýle samba.

K účastníkom slávnosti sa prihovoril sekularista Rastislav Škoda, vydavateľ Zošitov humanistov.

„Vážené dámy a páni, priatelia, samozrejme aj priateľky.

Možno ste si všimli, že som v ostatnom čase písal nielen o ateizme, respektíve o humanizme či sekularizme, ale aj o preľudnenosti našej planéty. Túto druhú tému považujem za takú závažnú a za tak dôležité aktuálne tabu, proti ktorému treba všade robiť, čo sa dá, napríklad priviesť naň reč, že využívam vaše zhromaždenie, a prišiel som pripomenúť pár myšlienok informovaných vedcov a mienkotvorných mysliteľov.

Predosielam, že tu nemá miesto námietka, že na Slovensku nie sme preľudnení, ale vymierame. Ešte väčšmi ako na absolútnom počte jedincov záleží totiž pri ich hyperkonzumácii na ich individuálnej spotrebe, produkovanom plastikovom a inom odpade, a pri dopade týchto dvoch ukazovateľov na budúcnosť ovzdušia, pôdy a lesov, vôd a oceánov a tak ďalej, našej planéty.

Sir David Attenborough, svetový naturalista – rád by som povedal – najväčší, ale nechcem ubližovať ďalším – a agnostik, ilustroval svoj veľký protest preľudnenosti obrazom vyprahnutej savany s nafúkanými telami stovky slonov, ktoré v priebehu pár dní na pomerne malom priestore uhynuli hladom, potom, ako zožrali poslednú byľku a vypili poslednú kaluž. Druhý obraz bola predstava tigrice, vlečúcej sa savanou a márne hľadajúcej korisť, kým v neďalekom dúpäti dodýchavajú dve márne na matku čakajúce hladné mláďatá.

Toto nezapríčinili ľudia – tak to beží v prírode a čaká to na človeka, ak neurobí protiopatrenia. Záver sira Attenborougha znie, že aj tie najväčšie problémy budúcnosti sa budú dať riešiť ľahšie, ak nás bude podstatne menej. Konkrétne pre Spojené kráľovstvo navrhuje 20 miesto 60 miliónov obyvateľov.

Ostatne – nevidím dôvod, prečo by nás malo byť veľa a stále viac, ako to dá stále rastúci počet kopulácií, a tie sú a budú na rebríčku človečích – lepšie povedané zvieracích – požiadaviek našich egoistických génov celkom hore. Aké majú vyhliadky?

Prenesme sa o niekoľko storočí dopredu. Predpokladajme, že ľudia už postupne uznali potrebu regulácie pôrodnosti a každý súhlasí, že má zákonné právo na jedného potomka za celý život, ktorého dĺžka medzitým zovšeobecnela na priemerne sto rokov. Som presvedčený, že aj v tom vzdialenom veku bude platiť za to najkrajšie a najcennejšie na celom svete medzi dospelými lezúce a džavotajúce batoliatko, a to najmä vlastné batoliatko. Dvaja milenci či manželia, ale to sotva, budú však mať len raz za sto rokov možnosť povedať si čarovnú vetu ‚Dnes v noci si ho/ju urobíme‘, ak sa im to bez ochrany podarí na prvý raz, čo nie je vylúčené. Ak to všetci dodržia a zastanú, zachránia planétu. Sami, vlastným uvažovaním, po mnohých omyloch a aj krvou ich platiac, ale bez takzvanej božej pomoci, vyriešia problém trvalej udržateľnosti svojho životného prostredia. Takú vec treba povedať v Deň svetového humanizmu.“

IV. Záver slávnostnej časti Dňa humanistov 2017

Igor Šabek:

„Život ľudí takzvaných predpohanských civilizácií určovali dve veličiny: okrem Slnka to bola ešte Zem. To boli tie najzákladnejšie elementy, o ktorých prastarí predkovia v edeli, že bez nich by život neexistoval. Veľmi pragmaticky si ich vzájomné pôsobenie, dnes by sme možno povedali dualitu, spodobnili so svojím bytím, a keď ich uctievali, vzdávali hold životu ako takému. Vedeli, že Slnko má Silu a Zem Moc poskytovať obživu, a tým prežitie rodu, či kmeňa. To všetko sa dialo v kolobehu roka v rámci zákonov, ktoré im pre nich magická Sila a magická Moc určovali. A dialo sa to každoročne.

V súčasnej historiografii sa presadzuje názor, že vývoj dejín má lineárny priebeh od bodu k bodu, teda so svojím počiatkom a koncom. Samozrejme, takýto výklad histórie má svoje ideologické pozadie, ako inak. Praktická skúsenosť našich predkov nám navráva, že by to mohlo byť aj inak: v kolobehu a špirále vývoja, v rámci ktorých sa procesy života opakujú a zároveň dostávajú na vyššiu úroveň. Či budú mať zmysel a budú v súlade s prastarým poznaním, záleží len na nás.

Nuž, a naša bezprostredná skúsenosť nám vraví, že kolobeh roka sa uzavrel. Stojíme na prahu Slnovratu, našej slávnosti, ktorú by sme mali osláviť ako kázali zákony Slávov.

Spolu s nimi teda:

Slávme slávne slávu Slávov slávnych! Pekný slávnostný deň, priatelia!“



Veľvyslanec humanizmu – Ivana Škodová

Po kliknutí na fotografie sa v novom okne zobrazia v lepšom rozlíšení o rozmeroch 2 592 × 1 728 bodov.



Rastislav Škoda

Po kliknutí na fotografie sa v novom okne zobrazia v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 728 × 2 592 bodov.

Autorom fotografií je Peter Porubčan (peter.porubcan@yahoo.com).

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

PrometheusSpoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov
– členská organizácia Slovenskej humanitnej rady, Európskej humanistickej federácie (EHF/FHE) a Medzinárodnej humanistickej a etickej únie (IHEU)
Čerpané z: Prometheus.sk

Čítate časopis Prometheus?

Áno (Počet hlasov: 190)
(54.91 %)

Nie (Počet hlasov: 74)
(21.39 %)

Tento časopis zatiaľ nepoznám (Počet hlasov: 82)
(23.70 %)



Celkom hlasovalo: 346

Spoločnosť Prometheus, 20. 06. 2017 | Prečítané: 564 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore