www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @818
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Bude Američanov chrániť boh?

Trump tomu verí

A aj mnoho Američanov.

Spojené štáty americké (USA) majú v zákone ustanovenú odluku cirkví a náboženských spoločností od štátu. V tom sa USA veľmi odlišuje od Slovenskej republiky, kde napriek tomu, že v revolučnom roku 1989 žiadali občania „dôslednú odluku cirkví od štátu“, dodnes k odluke nedošlo.

Cirkevníci (klérus) rýchlo po zmene režimu (zo socialistického na kapitalistický) pochopili, že finančná odluka by pre náboženské organizácie nebola výhodná. Prakticky po dosiahnutí cieľa, po zlikvidovaní socialistického režimu, cirkevníci zmenili kabát, otočili o 180°, čiže zmenili názor, a dodnes sa zubami-nechtami bránia odluke.

Donald Trump počas inaugurácie do úradu prezidenta Spojených štátov amerických prisahal na dve knihy. Ide o biblie. Jednu mu kedysi venovala jeho matka, a druhá biblia pochádza ešte z roku 1861, keď Abraham Lincoln mal svoju prvú inauguráciu na prezidenta USA.

Donald Trump povedal:

„I, Donald John Trump, do solemnly swear that I will faithfully execute the Office of President of the United States, and will to the best of my ability, preserve, protect and defend the Constitution of the United States. So help me God.

V preklade:

„Ja, Donald John Trump, slávnostne prisahám, že budem verne vykonávať úrad prezidenta Spojených štátov, a podľa svojich síl budem zachovávať, chrániť a brániť Ústavu Spojených štátov. Tak mi boh pomáhaj.

V tom sa odlišujú Spojené štáty americké od Slovenskej republiky. V USA majú odluku, ale nie je problém prisahať na biblie. Na Slovensku nemáme odluku, a novozvolený prezident prisahá na Ústavu Slovenskej republiky. Určite je dôstojnejšie prisahať na knihu s ústavným zákonom, ako na knihu s mytologickými predstavami o tom, ako bola „vyrobená“ „prvá“ žena Eva z rebra „prvého“ muža Adama. Som hrdý na rozhodnutie zákonodarcov Slovenskej republiky, že sa rozhodli ísť sekulárnym príkladom. Americký humanista má zrejme rozporuplné pocity, keď vidí amerického prezidenta prisahať na bibliu. Zaujímavé môže byť poznanie, ako prísahu na kresťanskú ideologickú knihu vníma americký moslim, hinduista, budhista… Hádam aj žid, nakoľko biblia má okrem židovských textov navyše kresťanský Nový zákon, ktorý sa židov už netýka vo vierovyznaní. Som zvedavý, ak sa raz stane americkým prezidentom moslim, či bude prisahať na korán.

Donald Trump, už ako 45. prezident USA, mal po slávnostnej prísahe prejav. V ňom povedal (úryvky):

„The Bible tells us how good and pleasant it is when God's people live together in unity.

We must speak our minds openly, debate our disagreements honestly, but always pursue solidarity. When America is united, America is totally unstoppable. There should be no fear. We are protected, and we will always be protected. We will be protected by the great men and women of our military and law enforcement and, most importantly, we will be protected by God.“

V preklade:

Biblia nám hovorí, aké dobré a príjemné je to, keď boží ľud žije spolu v jednote.

Musíme otvorene vyslovovať naše myšlienky, úprimne prediskutovať naše nezhody, ale vždy zostávať súdržní. Keď je Amerika zjednotená, nedá sa nijako zastaviť. Nemali by sme sa báť. Sme a vždy budeme chránení. Budú nás chrániť úžasní muži a ženy našej armády a polície. A čo je najdôležitejšie, budeme chránení Bohom (alebo: ochráni nás Boh; budeme pod ochranou Božou).“

Ďalej povedal:

„And whether a child is born in the urban sprawl of Detroit or the wind-swept plains of Nebraska, they look up at the same night sky. They fill their heart with the same dreams, and they are infused with the breath of life by the same Almighty Creator.“

V preklade:

„A či sa dieťa narodí v mestskom prostredí Detroitu alebo na vetrom ošľahaných pláňach Nebrasky, pozerajú sa na tú istú nočnú oblohu. Napĺňajú svoje srdce rovnakými snami a dostávajú dych života od toho istého všemohúceho stvoriteľa.“

A v závere:

„Together we will make America strong again. We will make America wealthy again. We will make America proud again. We will make America safe again. And, yes, together, we will make America great again. Thank you. God bless you and God bless America. Thank you. God bless America.

V preklade:

„Spolu opäť urobíme Ameriku silnou. Opäť urobíme Ameriku bohatou. Opäť urobíme Ameriku hrdou. Opäť urobíme Ameriku bezpečnou. A áno, spolu opäť urobíme Ameriku veľkou. Ďakujem vám, Boh vás žehnaj a Boh žehnaj Ameriku. Ďakujem vám. Boh žehnaj Ameriku.

Obrazové záznamy pochádzajú z inaugurácie Donalda Trumpa. Zdroj: The White House, YouTube, The Inauguration of the 45th President of the United States.

Takže, v USA kladú dôraz na „stvoriteľa vesmíru“, na biblického boha.

Slovensko môže byť hrdé na zákonodarcov, alebo lepšie poviem, Slováci majú byť hrdí, že na Slovensku prezident skladá sľub na Ústavu Slovenskej republiky.

V Ústave Slovenskej republiky sa píše:

ŠIESTA HLAVA
VÝKONNÁ MOC
Prvý oddiel
Prezident Slovenskej republiky

Článok 101
(7) Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.

Článok 104
(1) Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“

Obrazový záznam z inaugurácie Andreja Kisku, 4:55 min. Zdroj: HQMix, YouTube, Zloženie sľubu, 15. 6. 2014.

Prezident Andrej Kiska zachoval sekulárny charakter Slovenskej republiky aj vo svojom inauguračnom prejave.

„Vážený pán prezident Gašparovič,
vážený pán prezident Schuster,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážená pani predsedníčka Ústavného súdu,
vážené poslankyne a poslanci národnej rady,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
excelencie,
vzácni hostia,
drahí spoluobčania.

Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia.

Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým slovenským prezidentom bez politickej a bez straníckej minulosti. A táto moja nezávislá pozícia je tým, čo odo mňa ľudia očakávajú.

Pretože prezidentské voľby a zvlášť ich finále sprevádzali silné emócie, chcem dnes zopakovať: nebol som kandidátom vlády, a nebol som kandidátom opozície. A takým – nestranným a nadstraníckym – budem aj prezidentom. Prezidentom, ktorý bude stáť za ľuďmi. Prezidentom, ktorý bude stáť za všetkými ľuďmi, bez ohľadu na ich politické presvedčenie alebo národnosť.

Ďakujem všetkým spoluobčanom, ktorí mi dali hlas vo voľbách. Budem vďačný za každú vašu pomoc, podporu ale aj kritické postrehy k mojej práci. Vyjadrujem aj hlboký rešpekt k ľuďom, ktorí volili môjho protikandidáta, predsedu vlády. Všetci, ktorí sa zúčastnili volieb ukázali, že im nie je ľahostajný osud našej krajiny.

Ako prezident si budem ctiť moje povinnosti voči všetkým občanom Slovenskej republiky, voči parlamentnej demokracii, právnemu štátu a rozdeleniu moci.

Myslím si, že pred Slovenskom sú také výzvy, a každý deň prináša mnohým našim občanom také problémy, že v politike a medzi politikmi by nemalo byť miesto na osobné vojny alebo nepriateľstvo. Ako prezident sa pokúsim v tomto duchu vytvoriť vzťahy s vládou, s parlamentom, a s politickými stranami.

Ubezpečujem vládu aj parlament, že vám budem oporou a partnerom vždy vtedy, keď budeme môcť spoločne pomôcť ľuďom na Slovensku. A že primerane možnostiam a kompetenciám prezidenta budem podporovať všetky dobré nápady a riešenia, bez ohľadu na to, z ktorého politického tábora pochádzajú.

Verím, že aj v prípadoch, keď budeme mať odlišný názor, budete si môcť povedať, že prezident je férovým partnerom do diskusie, aj do hľadania riešenia. Že budeme v každej situácii spoločne pamätať, že všetky volené a menované štátne funkcie, od tých najvyšších až po tie najnižšie v mestečkách a dedinách majú jedno spoločné: ukladajú nám pracovať, každému na svojom mieste tak, aby si štát plnil svoje povinnosti a záväzky voči občanom. Aby sme každý jeden boli spojencom občanov, a aby nebol štát ich protivníkom, od ktorého si treba práva vybojovať.

Vážení prítomní, drahí spoluobčania.

Malo by nás všetkých trápiť, koľko ľudí je dnes nespokojných so stavom a smerovaním Slovenska. Nie je dnes a z tohto miesta mojím úmyslom niekoho kritizovať. Iba hovorím o tom, ako mnohí ľudia vnímajú našu každodennosť. A rozumiem týmto pocitom, veď sa roky stretávam s ľuďmi, ktorých životné príbehy sú často plné trpkosti a nešťastia.

Napriek tomu, alebo práve preto: chcem byť prezidentom, ktorý dokáže ľudí povzbudiť a dá im pocítiť, že sa majú o koho oprieť.

Ak hovorím o nespokojnosti, tak sa neobávam tej občianskej nespokojnosti, ktorá je prirodzená, a ktorá ľudí motivuje. Obávam sa takej nespokojnosti, ktorá ústi do hlbokého rozčarovania, bezradnosti, rezignácie až ľahostajnosti k tomu, čo sa u nás a okolo nás deje. Hovorím o strate záujmu. Hovorím o sklamaní a ľahostajnosti voči tomu, čomu hovoríme verejný priestor, verejný život.

Väčšina ľudí nedopustí, aby sa doma kradlo. Záleží im na tom, aby bol doma poriadok, aby sa nepoužívali urážky a klamstvá, aby tam nevládla ľahostajnosť, aby sa cítili doma všetci príjemne. Doma, za dverami nášho bytu si uvedomujeme, že pre to musí každý niečo urobiť.

Angažovanosť, záujem a dobrý pocit by sa však nemali končiť za dverami nášho príbytku, nášho súkromia. Mali by pokračovať na ulici, v obci, v meste, pri návšteve úradu alebo nemocnice.

Aj v osobnom živote, v rodine a v domácnosti prežívame náročné situácie a sklamania. Ale to, čo nás ženie dopredu, je vzájomná dôvera a odhodlanie tieto prekážky spolu prekonať. Napriek našim nedostatkom a chybám, ktoré všetci robíme.

Som presvedčený, že takúto dôveru a odhodlanie potrebujeme aj vo verejnom živote. Potrebujeme spoločné povedomie, že hoci existujú problémy a nič nie je dokonalé, tak rozumieme ceste, po ktorej ideme. Hoci nečakáme zázraky, vidíme, že má zmysel sa angažovať. Má zmysel pokúsiť sa veci meniť.

Žiaľ, nemyslím si, že väčšina ľudí na Slovensku to vidí tak, že zvolení predstavitelia síce občas pochybia, ale celkovo kráčame po dobrej ceste. Akoby nám chýbali veľké ciele a veľké výzvy, pre ktoré by sme sa vedeli ako krajina, národ, spoločnosť nadchnúť.

A v bežnom živote majú mnohí ľudia na Slovensku pričasto pocit, že je takmer hrdinstvom čosi, čo by malo byť úplne normálne. Napríklad nedať úplatok. Napríklad vzoprieť sa nespravodlivosti alebo nezákonnosti. Napríklad zastať sa slabších. Pomáhať iným. Byť ohľaduplný k svojmu okoliu. Alebo sa angažovať pre svoju obec, mesto. A v mnohých prípadoch je skutočným hrdinstvom žiť slušne, a aspoň nejako prežiť.

Podľa štatistík na Slovensku v priemere nikdy nebolo lepšie. V priemere sa ľudia materiálne nikdy nemali tak dobre ako dnes. Nikdy v histórii sme neboli slobodnejší, a ako štát bezpečnejší. Napriek tomu väčšina ľudí na Slovensku nie je presvedčená, že ideme správnym smerom, ani nemá pocit, že aj oni sami sú súčasťou úspechu.

Až príliš často počúvame, že sa u nás vytratila morálka a slušnosť. Že verejný priestor ovládol egoizmus, rodinkárstvo, politická príslušnosť, silné lakte, cynizmus.

Lenže ak takéto presvedčenie v spoločnosti prevládne, ak sa vytratí dôvera – potom krajina stratí dynamiku, a sotva nájdeme chuť a energiu prekonávať prekážky. Mladí ľudia budú odchádzať, náš štát bude stagnovať a oslabí sa jeho schopnosť vnímať a riešiť problémy občanov.

Napriek tomu som hlboko presvedčený, že máme na viac. Preto som kandidoval – pretože verím, že ľahostajnosť môžeme poraziť, že dokážeme nájsť dosť energie, a hlavne – že sme povinní to urobiť.

Preto ako prezident budem povzbudzovať ľudí, ktorí nie sú spokojní s tým, čo sme dosiahli. Ktorí nerezignovali, zachovali si ideály, vyznávajú slušnosť a morálku, pomáhajú, prispievajú – alebo chcú prispieť – k tomu, aby sa dobrý pocit nekončil za dverami ich súkromia. Sú to hrdinovia našich bežných dní a hrdinovia nášho bežného života.

Takých ľudí je na Slovensku dosť, mali by však cítiť väčšiu podporu. Nemali by sa cítiť okrajovo. A to, čo vnímame ako hrdinstvo, by malo byť bežným vzorom správania pre naše deti, pre naše rodiny, priateľov, známych, ale aj úplne neznámych.

Ako prezident chcem po celom Slovensku a vo všetkých regiónoch tráviť dostatok času, aby som práve takýchto ľudí a ich aktivity mohol povzbudiť, pomohol v rámci možností, a upozornil nás ostatných na ich osobnú statočnosť a na ich prínos.

Budem povzbudzovať a v rámci možností prezidenta pomáhať takým projektom a ideám, ktoré zakladajú predpoklady konkurencieschopnosti Slovenska. V dnešných časoch držať krok so svetom predpokladá odvahu aj vizionárstvo.

Zvlášť budem oslovovať tých, ktorí mali v živote väčšie šťastie ako iní. Budem na nich apelovať, že je morálnou povinnosťou úspešných ľudí starať sa o spoločnosť, kde žijú. Prostredníctvom pomoci iným ľuďom, podporou projektov, ale aj verejnou angažovanosťou.

Všetkých ľudí, ktorí rozmýšľajú, že vstúpia do verejného života a že sa sami pokúsia prispieť aj k väčším zmenám, chcem povzbudiť a chcem im odkázať, nech sa nenechajú znechutiť, nech bojujú, a raz sa môžu stať aj prezidentmi. Verte mi.

Vážení prítomní, vážení spoluobčania,

stal som sa prezidentom ako nepolitik. Som si vedomý, že ma čakajú povinnosti, ktoré budú pre mňa nové. Som si vedomý toho, že moje stanoviská, moje činy, každé moje slovo bude kriticky posudzované a s pokorou pristupujem k úlohám a k úradu, ktorý dnes preberám.

Aj keď za sebou nemám kariéru politika, mám inú skúsenosť, a tú chcem zužitkovať vo vašich službách, vážení spoluobčania.

Dlhé roky som počúval ľudí a usiloval sa klásť správne otázky, ak som chcel nájsť východisko z problému, efektívne fungujúce riešenie, či už to bolo v podnikaní alebo v charite.

Ako prezident budem klásť otázky v mene občanov, v mene svojom, v mene toho, aby sa problémy skutočne riešili. Som presvedčený, že toto je významná povinnosť a úloha prezidenta: počúvať ľudí a pýtať sa v ich mene. Klásť otázky, hľadať poctivé odpovede, a povzbudzovať riešenia.

Budem klásť takéto otázky členom vlády, poslancom parlamentu, inštitúciám a úradom zodpovedným za systém spravodlivosti. Za vzdelávanie našich detí. Za starostlivosť o chorých, starých, bezvládnych. Alebo takých, ktorí sa nepriazňou osudu dostali do ťažkostí, statočne bojujú, ale potrebujú našu pomoc.

Budem klásť otázky zodpovedným za bezpečnosť a poriadok. A samozrejme za tvorbu pracovných miest, za zamestnanosť , za postavenie tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta, ale aj za tých, ktorí hľadajú pracovné miesta, alebo majú obavy, že pracovné miesto stratia.

Budem klásť takéto otázky a budem sa pýtať na výsledky.

Pravdaže, niekedy nemusíme hneď poznať riešenia. Nemusíme dokázať všetko vyriešiť rýchlo. Nemusíme mať na to silu, možnosti, alebo zdroje. Ale vždy je našou povinnosťou pýtať sa, čo môžeme urobiť viac. Aj keď sú to niekedy otázky ťažké, nepríjemné a odpovede nás nie vždy potešia.

Preto sa budem pýtať, kým nedostanem odpovede. A podám ruku a pomôžem každému, kto chce hľadať riešenia, komu ide o výsledky. Aby sme aj týmto spôsobom spoločne zvýšili dôveru v štát, ústavné inštitúcie a úrady.

Vážení hostia, vážení spoluobčania,

nedávna finančná kríza ukázala nielen nám, že cesta k prosperite nie je ani zaručená, ani automatická. Udalosti na Ukrajine nás zasa znepokojili, že ozbrojený konflikt môže vypuknúť bližšie k našim hraniciam, než sme boli ešte celkom nedávno ochotní pripustiť. V Európe sú znovu aktuálne otázky bezpečnosti.

Zrazu neplatia pravidlá a predstavy, o ktorých sme si donedávna mohli myslieť, že budú platiť akosi automaticky a navždy. Ale pozorujeme aj to, ako cez spoločné záväzky a dohody v Európskej únii presvitajú individuálne záujmy jednotlivých krajín.

Som pripravený v spolupráci s vládou, premiérom, ministrom zahraničných vecí a celou slovenskou diplomaciou presadzovať záujmy Slovenska v kontinuite doterajších vlád po roku 1998. Budem pokračovať v tradícii doterajších prezidentov, ktorí vždy, ak vznikli pochybnosti alebo nedorozumenia spôsobené vnútropolitickými príčinami, prejavili sa ako pevní zástancovia euroatlantickej spolupráce, vrátane posledných desiatich rokov pána prezidenta Gašparoviča.

O dva roky bude Slovensko predsedať Európskej únii. Budem podporovať vládu, aby sa Slovensko na predsedníctvo dobre pripravilo, a budem nabádať k tomu, aby sa táto naša úloha nestala predmetom vnútropolitického boja.

Slovenské predsedníctvo a jeho príprava budú príležitosťou, aby sme viac hovorili o tom, že naše členstvo v Európskej únii nie je len o fondoch, o regulácii žiaroviek alebo dokonca o hrozbe pre našu suverenitu. Európska únia má hlbší zmysel. Je predovšetkým projektom mieru v Európe, projektom spolupráce a súdržnosti národov v tomto priestore, kde už dvakrát vypukli svetové vojny. Projektom, ktorý svojim členom umožňuje budovať a posilňovať demokratické inštitúcie, otvorené ekonomiky a právny štát.

Naši predkovia, naši dedovia, donedávna ani naši rodičia by si nevedeli predstaviť, že Slovensko bude raz v predsedníckej úlohe takejto Európy. Buďme hrdí, že sa na tomto projekte podieľame. A buďme pragmatickí. Ale pomáhajme strážiť princípy a hodnoty, na ktorých Európska únia vznikla. Pretože čo projekt Európskej únie oslabuje, to oslabuje aj nás – a je to predovšetkým egoizmus, ktorý sa vydáva za pragmatizmus, a ktorý je v priamom rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy.

A potom je tu naša bezpečnosť. Ľudia na Slovensku, na rozdiel od iných susedov Ukrajiny, možno nemajú takú veľkú a bezprostrednú obavu z udalostí za našou východnou hranicou. Ako prezident však musím cítiť spoluzodpovednosť za to, aby to tak aj zostalo, pretože obrana a bezpečnosť občanov je základnou úlohou štátu.

Aj v tejto oblasti budem mať ambíciu formulovať otázky a témy, ktoré – tak sa mi zdá – neznejú vždy dostatočne nahlas. Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že nám našu bezpečnosť zaručia iní, bez toho, aby sme plnili naše záväzky. Aby sme robili, na čo máme, ale aby sme si naše záväzky nezmäkčovali. Nie je to správne, nie je to perspektívne. Ani to nie je pre našu vlasť bezpečné.

Geograficky leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie ako aj Severoatlantickej aliancie. Som však presvedčený, že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej bezpečnosti a prosperity, aby Slovensko nestálo na ich okraji.

Vážení hostia, drahí spoluobčania,

stoja pred nami mnohé výzvy, ale máme všetky predpoklady na to, aby sme ich s hrdosťou zvládli. Slovensko je malá krajina. Ale je to krásna krajina s pracovitými, schopnými a talentovanými ľuďmi. A preto sa výziev nemusíme báť, naopak, môžu nám pomôcť ísť dopredu. Môžu nám pomôcť, aby sa z nášho Slovenska stala krajina, akú si všetci želáme.

Krajina, kde má právo na slušný život každý občan, kde korupciu odsudzujú ľudia rovnako ako krádež, z ktorej mladí ľudia nebudú chcieť odísť, ale naopak, ktorá bude priťahovať vzdelaných a talentovaných ľudí, krajina, ktorá je ekonomicky úspešná a sociálne spravodlivá, krajina, kde slušnosť a morálka nie je len slovom, ale skutočnou hodnotou spoločnosti.

Takému Slovensku chcem pomáhať.“

Žiadne „trumpské“ žobranie u boha, spoliehanie sa na božiu pomoc, ale čestné, sekulárne, občianske, humánne slová: „Chcem Slovensku pomáhať.“

Uvidíme, aký postoj k Američanom zaujme „stvoriteľ“ všetkého, celého vesmíru, živého i neživého, ten kresťanský boh. Podľa mňa sa nijako neprejaví, ako sa doposiaľ nikdy, čo je svet svetom, neprejavil. Ale neberiem túto ilúziu o existencii nejakého boha Američanom, ktorí sa v slepej viere spoliehajú na božiu pomoc, či ochranu. Pravda je taká, ako je to v prísloví:

„Pomôž si sám, aj pán boh ti pomôže!“

Čiže, ak chcú mať Američania lepšie USA, musia sami niečo pre to spraviť. Nikto „nadprirodzený“ im nepomôže. Ľudstvo je odkázané len na vlastné sily. Iné príslovie vraví:

„Ako si ustelieme, tak budeme spať.“

Čiže, ako budú samotní Američania vytvárať zákony, ako ich budú realizovať, ako budú pracovať, tak sa budú mať. Na záver príslovie:

„Najprv práca, potom koláče.“

Ani kostoly nestavia boh, ale ľudia. Nič na Zemi nie je božské. Za všetkým hľadaj buď prírodu alebo osobitne človeka.

Pre humanistu, presnejšie pre mňa, lebo neviem, či sa raz nenájde nejaký pomotaný humanista, sú slová ako „boh nás ochráni“ prázdne, bez významu, bez obsahu.

Očakávam, že v budúcnosti budú ľudia múdrejší ako dnešní Američania, ktorí veria, že sú pod božou ochranou. Očakávam, že si dobre budú uvedomovať, že človek sa môže spoliehať na človeka, ktorý pomôže. Samozrejme, aj na dobré udalosti odohrávajúce sa v prírode. Napríklad, že snehová lavína sa spustí takým smerom, že človeka nezavalí hromadou snehu. Alebo zemetrasenie nebude silné, a ľudia sa stihnú zachrániť. Z pohľadu zachránených ľudských životov sú také udalosti dobré.

Koho obviniť za smrť mladého turistu, na ktorého spadol „Ježiš“?

Za smrť človeka nemôže žiadny boh, žiadny „nadprirodzený jav“, ale len opäť človek, alebo ľudia, ktorí sa podieľali na stavbe tridsaťmetrového kresťanského symbolu – kríža.

Alebo, keď blesk udrie do sochy Ježiša, a po požiari ostane obhorená kostra.

Napríklad kňazi majú aspoň dosť rozumu pri výstavbe kostolov. Namontujú bleskozvod, konštrukciu na odvádzanie blesku, aby zabránili ničivému účinku, ktorý by mohol nastať v prípade, že blesk udrie priamo do kostola.

Vysvetlivky:

  • inaugurácia – slávnostné uvádzanie, uvedenie do úradu; inaugurácia novozvoleného prezidenta republiky
  • biblia – súhrn kánonických spisov židovského a kresťanského náboženstva členených na Starý zákon a Nový zákon (na Starú zmluvu a Novú zmluvu), Sväté písmo
  • korán – hlavná kniha moslimskej ideológie, islamu

Archív:

Inaugurácia Donalda Trumpa 20. 1. 2017Donald Trump prisahá na dve biblieAndrej Kiska prisahá na Ústavu SR
Pohľad na Ústavu SRAndrej Kiska podpisuje sľubPodpis Andreja Kisku (15. júna 2014)Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Ján ParadaJán Parada
laik s celoživotným vzdelávaním
Čerpané z:
vlastný zdroj

Súhlasíte s finančnou odlukou cirkví od štátu?

Rozhodne áno (Počet hlasov: 574)
(58.45 %)

Viac áno, ako nie (Počet hlasov: 142)
(14.46 %)

Viac nie, ako áno (Počet hlasov: 127)
(12.93 %)

Rozhodne nie (Počet hlasov: 139)
(14.15 %)



Celkom hlasovalo: 982
Súvisiace články:
Dlhoročný ateista sa už necíti byť kresťanom (13.09.2017)
Náboženskí homosexuáli sú masochisti (10.08.2017)
Diskusné fórum „Bez boha“ je nedostupné (27.07.2017)
KBS číta e-zine Humanisti.sk (26.06.2017)
Budú orgány činné v trestnom konaní kriminalizovať aj autora plagátu k filmu Únos? (25.02.2017)
Michal Havran a Josif Stalin (20.01.2017)
Keď sa ateisti modlia (02.01.2017)
Keď katolíci nechápu (01.01.2017)
Humanizmus nie je náboženstvo (18.12.2016)
Korene náboženského zla (12.12.2016)
Poslankyňa NR SR Natália Grausová požiadala poslancov a poslankyne, aby sa pomodlili modlitbu Otčenáš (15.09.2016)
Ďalší význam slova veriť (05.09.2016)
Prevládajúci svetonázor je „tam a potom“ (26.08.2016)
Blud: ateisti veria v niečo, len to nevedia definovať (31.07.2016)
Nadkonfesijná Matica v područí katolíckej konfesie kotlebistov? (24.05.2016)
Rodika má dar od boha (21.05.2016)
Pravý kresťan? (19.05.2016)
Katolícka bohoslužba za ateistu? (14.05.2016)
Katolícke Slovensko? Nezmysel! (13.05.2016)
Zvrátený kresťanský kardinál Duka (11.04.2016)
Denník N je fašistický plátok (07.04.2016)
Agresívny Heretik (05.04.2016)
Eugen Korda je ukážkový typ ľudí, z akých vyrastajú nebezpeční teroristi (03.04.2016)
Kasarda má pomýlené názory o bohu, ktorého vyznáva (01.04.2016)
Pre nábožných: Chodíte sa spovedať? (05.03.2016)
Meno nerobí človeka (28.02.2016)
Matka Božia bola Rómka (14.02.2016)
Humanista Lemmy verzus Ježišov svedok Daniel (13.02.2016)
Je to hrôza. Keď sa to dnes deje moslimom, zajtra prídu na rad ateisti, alebo kto ďalší? (22.01.2016)
Dokedy sa chcete podriaďovať nacistom? (19.01.2016)
Ateista Sopóci sa hnevá, že kandiduje pastor (18.01.2016)
Petície za zákaz náboženstiev (16.01.2016)
Rebro alebo penis od Adama použil boh na stvorenie Evy? (01.01.2016)
Prijme Slovensko aj humanistických utečencov? (01.12.2015)
Prezident Václav Havel bol, alebo nebol ateista? (29.11.2015)
Prečo ateisti považujú kritikov satanistov za katolíkov? (21.11.2015)
Hrozí u kresťanov nárast bigotného fanatizmu? (15.11.2015)
Homo humanus verzus Homo religiosus (26.10.2015)
Zbraň s biblickým textom (04.09.2015)
Martin Jelen a jeho obsedantná predstava (19.08.2015)
Kňaz vyháňa diabla s vrtuľníkom (17.08.2015)
Ateistický bludár Kohout sa „umelecky“ predvádza (15.08.2015)
Hádanka (30.07.2015)
V ktorých krajinách sveta je ťažké byť humanistom? (29.07.2015)
Prezident FIFA Joseph Blatter verí iba v nebo (02.07.2015)
Michal Havran je teológ, ktorý zlyhal na celej čiare (27.05.2015)
Pácha zločiny boh? (22.05.2015)
Víťazstvo nad nacizmom nie je božím zázrakom (15.05.2015)
Ak zomrel boh-syn, zomrel zároveň aj boh-otec? (08.05.2015)
Nevzdelaný kňaz sa ešte nestretol s ateistom (06.05.2015)
Konformizmus nie je náboženstvo (25.04.2015)
Aj futbal nazývajú civilným náboženstvom? (24.04.2015)
Vatikánsky vodca blúzni, že spoločnosť ohrozuje ateizmus (21.04.2015)
Hanbíte sa za osvojenie myšlienok od druhých ľudí? (16.04.2015)
Boh má radšej pravoslávnych než katolíkov (12.04.2015)
Pravoslávna cirkev nie je dotovaná štátom? (09.04.2015)
Za vieru musí platiť! (07.04.2015)
Zožrali ho psy, a basta (06.04.2015)
Kresťania a Židia (06.04.2015)
Veria v jedného boha, len mu dávajú rôzne mená (04.04.2015)
Humanisti obvinení z vlastizrady? (28.03.2015)
Táraniny o posmrtnom živote (25.03.2015)
Wikipédia nemá chybu (13.03.2015)
Existujú ateisti, ktorí veria v nadprirodzené javy? (03.03.2015)
Vždy s bohom? (21.02.2015)
Sigmund Freud a Carl Gustav Jung o náboženstvách (16.02.2015)
Faux pas u Ateistov Českej republiky (07.02.2015)
Pápež František so satanistickým pozdravom? (17.01.2015)
ALE, ALE pán Hrubčo! (15.01.2015)
Názor kňaza: Život bez náboženskej ideológie ústi do zvieracieho spôsobu života (09.09.2014)
Porošenko je kresťan (30.05.2014)
Aby mal boh niečo spoločné s pravdou, musel by existovať (18.03.2014)
Antisemitizmus je chybný výraz (15.02.2014)
Pápež sa hlboko mýli! (15.09.2013)
Slabomyseľný boh (28.07.2013)
Z rozprávky do rozprávky (05.05.2013)
Nebojte sa byť iní! (30.04.2013)
Už v stredoveku boli humanisti (30.04.2013)
Humanista je non-supernaturalista (29.04.2013)
Citát od Richarda Dawkinsa či ľudová múdrosť? (14.04.2013)
Faux pas par excellence, svetský humanista (31.03.2013)
Rozdiel medzi humanizmom a ateizmom (30.03.2013)
Pápež Fero (29.03.2013)
Katolícky extrémizmus (28.03.2013)
Ateista, ktorý sa modlí (28.03.2013)
Ako to vidia humanisti (19.03.2013)
Humanisti a homosexuáli (24.02.2013)
Predstava jedného kňaza o ateistoch (23.02.2013)
Prečo si v Magnificate sedia na kábli (16.01.2013)
Keď svätí vraj oslovujú nielen kresťanov, ale aj iných (11.01.2013)
Keď bigotný fundamentalista má hokej v pojmoch (09.01.2013)
Slovensko potrebuje statočného, skúseného a nekresťanského prezidenta (09.01.2013)
Vatikán: Boh neexistuje, nie sú dôkazy (15.12.2012)
Humanisti ako slobodomurári (06.12.2012)
Pravým humanistom môže byť i bývalý pravý ateista (05.12.2012)
V „ateistickom“ Rusku je dominantný teizmus (05.12.2012)
Kruté obvinenie pre nevinné deti! (29.11.2012)
A vinník sa nájde! (21.11.2012)
Humanista nepotrebuje barličku ako kresťan (21.11.2012)
Kto je humanista? (15.11.2012)
Faux pas svetského humanistu (11.11.2012)
Humanizmus je nové rytierstvo (07.11.2012)
O mizantropovi (02.11.2012)
Nekultúrny ateizmus (29.10.2012)
Aké úlohy čakajú humanistov? (25.10.2012)
Kde sú slovenskí humanisti? (22.10.2012)
Humanista a bezbožník (19.10.2012)
Slnečný zázrak (15.10.2012)
Adam, Eva, rebro a tak? (07.10.2012)
Očami humanistu (05.10.2012)
Čas na zmenu! (29.09.2012)
Kresťan Bibliu číta (28.09.2012)
Poznáte meno Kainovej ženy? (17.09.2012)
Humanisti a veriaci (07.09.2012)
Humanizmus je prirodzený (12.08.2012)
Humanisti a filantropi (27.07.2012)
Humanistický svetonázor (24.06.2012)
O živote tu a teraz (08.06.2012)
Humanizmus a teizmus (19.06.2011)

Ján Parada, 27. 01. 2017 | Prečítané: 332 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Zúčastníte sa volieb do orgánov samosprávneho kraja?

Áno (86 hl.)
 
Ešte neviem (47 hl.)
 
Nie (50 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 183
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore