www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @817
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Biznis spustošil literatúru

Recenzia knihy v širších súvislostiach

Daniel Silva – Anglický špiónUž neraz som reflektoval nesporné tvorivé zručnosti svetoznámeho autora špionážnych bestsellerov Daniela Silvu a zároveň som poukázal na čoraz výraznejšie nedostatky, stereotypy i priame opakovanie viacerých formulácií a celých pasáží najmä v jeho najnovších dielach, preto v prípade pätnástej knihy o izraelskom agentovi Gabrielovi Allonovi s názvom Anglický špión (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2015, preklad Alena Redlingerová, zodpovedná redaktorka Katarína Jusková) pokladám za potrebné sústrediť pozornosť na širšie súvislosti úpadku knižnej kultúry nielen v globálnych rozmeroch, ale aj v našom inštitucionálnom prostredí.

V načrtnutom kontexte je dozaista nezabudnuteľný výrok vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa, ktorý hneď na úsvite obnovy kapitalizmu v Československu vyhlásil, že spisovateľ je podnikateľ.

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ založili v roku 1951 ako štátnu ustanovizeň zameranú na publikovanie pôvodnej tvorby a kvalitných prekladov hodnotných inojazyčných diel. Od svojho vzniku sa spájalo so zvučnými menami literárnej scény. Aktuálny zápis v Obchodnom registri Slovenskej republiky v mnohých aspektoch signalizuje súčasnú situáciu. Citujem – Slovenský spisovateľ, akciová spoločnosť Slovenský spisovateľ a.s. Teda bez interpunkcie medzi celým a skráteným názvom, bez čiarky pred skratkou a bez medzier medzi písmenami v skratke, čo plne zodpovedá bežnej nekultúrnosti v administratívnej praxi nášho štátu a jeho orgánov. Akciovka má trojčlenné predstavenstvo a rovnaký počet členov dozornej rady. Ani jeden z nich nie je tvorivou osobnosťou, všetci majú len ekonomické či organizačné skúsenosti, vrátane JUDr. Ladislava Serdahelyho, ktorý je zároveň riaditeľom Literárneho fondu – a to už od roku 1984, čo predstavuje svojrázny rekord.

Smutnou realitou fondu je maximálna suma mesačného štipendia pre spisovateľov 330 eur – poskytnúť sa môže iba raz za dva roky a najviac na obdobie 6 mesiacov. Pre porovnanie – priemerné platy zamestnancov fondu (naposledy zverejnené v roku 2013) sú takmer trojnásobné a trvalé. Ťažko nespomenúť východiskový stav, keď za socializmu spisovatelia čerpali z fondu štipendiá vo výške priemeru svojho príjmu (v prípade významných autorov aj niekoľko rokov – k dlhodobým štipendistom fondu patril napríklad ústredný dramaturg Slovenského filmu zaslúžilý umelec Peter Jaroš).

Vráťme sa k hlavnej téme recenzie, ktorou je najnovšia knižka zo série o agentovi Gabrielovi Allonovi – s jej pozoruhodnými prednosťami, ale aj s rozmanitými problémami v origináli i v preklade. Hneď v tiráži vydavateľstvo uvádza ako ekvivalent akciovej spoločnosti anglickú skratku Ltd., tá však zodpovedá nášmu označeniu s. r. o. Nedbalosť je veľmi mierna charakteristika edičnej činnosti, ktorej výsledkom je – popri iných negatívach – viacero chýbajúcich čiarok, prípadne vety typu: „VIEM sa o seba VIEM postarať,“ alebo „Dnes UŽ nikto UŽ nečíta noviny.“ Ako vidieť – dnes už nikto ani poriadne nekoriguje knihy. Prejavuje sa tiež v podivuhodných spojeniach – napríklad: „…s ceduľou, na ktorej stojí…“ (namiesto – „na ktorej je napísané“), respektíve: „…reštaurácie Georgian Restaurant…“ (akoby slovo „restaurant“ nebolo zrozumiteľné aj bez prekladu).

Do kategórie povrchnosti dozaista patrí zaradenie Alexeja Rozanova, ktorý v celej knihe vystupuje ako dôstojník SVR, ale v závere knihy ho – nevedno či autor alebo prekladateľka – presunie do FSB. Rozdiel medzi spomínanými organizáciami je presne taký ako medzi CIA a FBI.

Opäť nechýba nezmyselné tvrdenie: „…izraelská tajná spravodajská služba s dlhým a zámerne zavádzajúcim názvom, ktorý nehovoril nič o skutočnej náplni jej práce. Zamestnanci ju volali iba Inštitút.“ Znova musím konštatovať, že sa nazýva Ha-Mosad le-Modi'in u-le-Tafkidim Mejuchadim (Inštitút pre spravodajstvo a špeciálne operácie), čo presne vystihuje jej poslanie a korešponduje so všeobecne známym skráteným pomenovaním Mosad (Mossad).

Nepochopiteľné je použitie minulého času, akoby už Mosad nejestvoval. To sa týka aj iných inštitúcií – napríklad: „Vládna centrála pre komunikácie GCHQ bola britská verzia americkej NSA.“ Poznamenávam, že predmetom činnosti GCHQ (Government Communications Headquarters – Ústredie vládnych komunikácií) a NSA (National Security Agency – Agentúra národnej bezpečnosti) je SIGINT (Signals intelligence – elektronické spravodajstvo), teda kybernetická vojna a telekomunikačná špionáž.

V knihe sa zasa objavuje zmienka o korzickej jasnovidke so stopercentnou úspešnosťou pri predpovedaní budúcnosti. Tým Daniel Silva opakovanie znižuje vlastný profesionálny status niekdajšieho zahraničnopolitického žurnalistu a autora skvelého špionážneho debutu, ktorý pôvodne vyšiel pod názvom The Unlikely Spy (Nepravdepodobný špión) v Londýne v roku 1997 a u nás so zmeneným titulom Prísne tajné ho vydal Slovenský spisovateľ v roku 2011 (preklad Dušan Janák, zodpovedná redaktorka Katarína Jusková). Predstavuje to naozaj nepríjemný kvalitatívny pokles a prakticky zmenu žánru.

Navyše – ojedinelá zmienka o jasnovidke nenašla tentoraz v diele nijaké ďalšie uplatnenie či rozvinutie a tobôž vypointovanie, čo je v príkrom rozpore so známou poučkou Antona Pavloviča Čechova, ktorý povedal: „Ak sa v prvom dejstve hry objaví na scéne puška, v poslednom musí vystreliť.“ Jednoducho – je to závažný nedostatok z hľadiska autorskej stratégie.

Daniel Silva pokračuje v priehľadnom propagandistickom klišé zameranom najmä proti Rusku (ktorému podsúva aj atentát na britskú princeznú Dianu), Iránu, Venezuele či Líbyi. V skutočnosti práve líbyjský vodca v závere svojho pôsobenia začal spolupracovať so Západom, ktorý ho však vzápätí zvrhol, nechal zlynčovať rozvášnenou skupinou ozbrojencov a v krajine – namiesto sľubovanej demokracie – nastolil mocenský chaos spojený s občianskou vojnou medzi rozličnými kmeňmi, teda rozpútal bezohľadný teror a nesmierne utrpenie civilného obyvateľstva.

Tí, čo venujú pozornosť rusko-izraelským vzťahom aj v súvislosti so Sýriou, vedia, že Moskva a Jeruzalem korektne komunikujú a dôsledne koordinujú svoje bezpečnostné aktivity, takže farbisté vykresľovanie vzájomného vyvražďovania sa ruských a izraelských agentov riadené z najvyšších úrovní štátnej hierarchie vyznieva ako nevydarená karikatúra z lacného bulvárneho plátku, ktorý zbožné želania Bieleho domu vydáva za historické fakty. Do naznačeného kontextu vhodne zapadá replika šéfa britskej Tajnej spravodajskej služby (Secret Intelligence Service – SIS, zvyčajne označovanej MI6): „Pri práci v MI6 sa rýchlo presvedčíš, že noviny takmer nikdy nepíšu pravdu.“

Animálna nenávisť k Rusku a Rusom sa prejavuje v celej štruktúre publikácie, vrátane záverečnej poznámky, kde autor vysvetľuje, čo je v diele fiktívne a čo zodpovedá skutočnosti. Patologický postoj Daniela Silvu najvýrečnejšie vyjadruje jeho výrok: „Iba Rus môže byť taký krutý.“ Po tomto tvrdení si s úľavou môžu vydýchnuť sadisti, masoví vrahovia, teroristi a nacisti všetkých neruských národností.

Treba už len zdôrazniť, že kultúrny priemysel (čo je v súčasnosti módny pojem, ktorý s obľubou používajú aj európske ministerstvá kultúry) charakterizuje najmä neznalosť umeleckých atribútov, vyjadrovacích prostriedkov i zobrazovaných reálií. A je skôr súčasťou informačnej vojny ako tvorby duchovných hodnôt.

Pod čiarou

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Pavol JaníkMgr. art. Pavol Janík, PhD.
– básnik, dramatik, publicista, prekladateľ
Čerpané z:
vlastný zdroj, osobná stránka

Súvisiace články:
Prorocké posolstvá (05.10.2017)
Obhajoba trvalých hodnôt (05.10.2017)
Špionáž ako efektívna diplomacia (24.09.2017)
Bondovky ako učebnice (15.06.2017)
Nielen kráľ je nahý (23.05.2017)
Americký sen ako nočná mora (19.05.2017)
Diagnózy súčasného sveta (20.03.2017)
Pozvánka na oslavu života (17.03.2017)
Ako to (ne)bolo (27.02.2017)
Pravicové a osobné samochvály (26.01.2017)
Dôraz na pozitívne hodnoty (02.12.2016)
Najefektívnejšia špionáž na svete (30.11.2016)
Bytostný básnik (21.11.2016)
Elita českej a slovenskej literatúry (09.11.2016)
Paródie, ktoré neznevažujú (10.10.2016)
Otrokárska demokracia amerického typu (20.09.2016)
So zmyslom pre humor a iróniu (13.09.2016)
Revolúciám je ľud ukradnutý (09.09.2016)
Prelomová publikácia nemeckej a českej rozviedky (29.08.2016)
Buchar na čarodejnice (28.07.2016)
Básne v ôsmich jazykoch (12.01.2016)
Slabo napísaný silný príbeh (29.12.2015)
Inovácie a konštanty Karla Sýsa (18.12.2015)
V znamení poľudšťovania (10.11.2015)
Bude (občianska) vojna? (31.10.2015)
Nákazlivé diletantstvo (29.10.2015)
Československo malo zmysel (22.07.2015)
Výbušné básne Evy Frantinovej (19.06.2015)
Demokarikatúra (07.05.2015)
Intelektuálna zábava (18.04.2015)
Prvá kniha je tá pravá! (09.04.2015)
Nie čo, ale kto a kde (10.03.2015)
Víťazstvo marketingu nad literatúrou (26.02.2015)
Lesk a kazy knižného priemyslu (13.02.2015)
Prvotriedna poézia Karla Sýsa (22.01.2015)
Sujova symbolická jedenástka (18.12.2014)
Tri trháky na knižnom trhu (14.09.2014)
Významný príspevok k poznaniu (04.04.2014)
Trvalá platnosť bez sezónnej poplatnosti (19.10.2013)
Bontón pre každého (04.10.2013)
Viac otázok ako odpovedí (26.08.2013)
Dan Brown: Stratený symbol (01.11.2010)

Pavol Janík, 03. 02. 2016 | Prečítané: 13437 | Rubrika: Rubrika pána Rubika

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Zúčastníte sa volieb do orgánov samosprávneho kraja?

Áno (86 hl.)
 
Ešte neviem (47 hl.)
 
Nie (50 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 183
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore