www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republikyHumanistickí ateistiVoľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @680
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Alzheimerova choroba si nevyberá, ona jednoducho príde

„Alzheimer“ kradne pamäť

Autor: Geralt (Pixabay.com)Alzheimerovou chorobou momentálne trpí až 47 miliónov pacientov po celom svete. Takmer tretina z nich žije v Európe, ide približne o 10,5 milióna ľudí. Pri tomto ochorení je nevyhnutná skorá diagnostika a následná liečba, ktorá dokáže spomaliť procesy spôsobené v ľudskom mozgu. Alzheimerovej chorobe bola venovaná relácia Veda.sk, ktorú odvysielalo Rádio Slovensko v sobotu 8. 4. 2017. Moderátor Stano Ščepán si pozval do štúdia doc. MVDr. Norberta Žilku, DrSc. z Neuroimunologického ústavu SAV, ktorý je spoluriešiteľom výskumu lieku na Alzheimerovu chorobu a Mgr. Petru Brandoburovú, PhD. z Centra MEMORY.

„Každé 3 sekundy času pribudne na svete človek, ktorého zasahuje toto ochorenie. Keď prejdeme k nám na Slovensko, tak v súčasnej dobe počty ľudí, ktorí sa na Slovensku liečia na Alzheimerovu chorobu sú orientačné, pretože nemáme k dispozícií oficiálne štatistiky. Avšak už teraz vieme, že ide približne o 60 000 pacientov,“ povedala Petra Brandoburová.

Alzheimerovu chorobu objavili v roku 1906 a tento pojem sa po prvý raz objavil v literatúre v roku 1910.

„V roku 1901 Alojz Alzheimer stretáva svoju prvú pacientku Augustu D. a ona za ním prichádza s tými klasickými príznakmi tak, ako dnes vnímame demenciu. Jeden z tých príznakov bol dôvodom, prečo ho navštevuje, a to je chorobná žiarlivosť, ktorou doslova ‚častovala‘ svojho manžela. Vtedy Alojz Alzheimer musel mať asi nejaký 6. zmysel, pretože si uvedomil, že je to zvláštna choroba a je dobré ju sledovať ďalej. Potom sa presťahoval do Mníchova a správa o tej pacientke k nemu doletela až v roku 1906. Prvú vec, ktorú urobil – on sa pozrel na jej mozog. Vďaka tomu dnes vieme, čím je definované toto ochorenie,“ ozrejmil začiatky výskumu ochorenia Norbert Žilka.

Ako ďalej dodal, zaujímavosťou je, že pacientka mala 51 rokov, keď sa stretla s doktorom Alzheimerom. Zomrela ako 56-ročná, čo sa dnes definuje ako skorá forma Alzheimerovej choroby. Počas niekoľkých desiatok rokov bola táto choroba kategorizovaná rôzne, aj pre jej skoršie, aj neskoršie formy. V praxi však odborníci sledujú neporozumenie pacientov a ich blízkych, že Alzheimerova choroba sa týka iba vyššieho veku. Nie je to tak.

„Napríklad Slovensko a Cyprus sú dve krajiny, v ktorých zaznamenávame vyšší počet týchto pacientov, ktorí majú menej ako 59 rokov. Prečo je to tak, nevieme povedať. Môže to byť ovplyvnené životným štýlom, ale definitívnu odpoveď nevieme,“ tvrdí Norbert Žilka.

Alzheimerova choroba je jednou z foriem demencií – tou najčastejšou, pretože tvorí 60 – 70 % prípadov. Počty chorých je jednoduchšie identifikovať práve vďaka zlepšujúcej sa diagnostike. Postupom času sa zdokonaľujú techniky sledovania mozgu, o ktorom sa hovorí, že je najzložitejšou sústavou vo vesmíre.

„Chorobu charakterizujú dve typické zmeny. Začínajú sa tvoriť takzvané ‚skládky‘ medzi nervovými bunkami, ktoré sú tvorené jednou špecifickou bielkovinou – amyloid. Druhá typická štruktúra, ktorú považujeme za dôležitú pri ochorení sú ‚klbká‘, ktoré sa vytvárajú priamo v nervových bunkách. Zaujímavosťou toho je, že sa nevytvárajú vo všetkých nervových bunkách, ale len v špecifických typoch. Vznikajú na dvoch miestach v mozgu a odtiaľ sa šíria ďalej. Vďaka tomu vieme definovať jednotlivé štádiá ochorenia,“ povedal Norbert Žilka.

U pacientov prichádzajú ako prvé poruchy pamäte, čo sú podľa Petry Brandoburovej ľahko rozpoznateľné príznaky.

„Zabúdanie slov, mien, strácanie vecí v priestore, častokrát prichádzajú pacienti s tým, že zabúdajú, kde si položili kľúče, mobil, alebo iný predmet dennej potreby. Dezorientácia časom a miestom – ak sa niekto vo vašom okolí stratí v prostredí, ktoré dobre pozná, to už je taký naozaj závažný príznak. Výrazná zmena, ktorá prichádza, súvisí s osobnosťou pacienta, veľmi častým prejavom je apatia. Pacient nemá chuť ani energiu nič robiť. Objavuje sa celková bezradnosť pri vykonávaní bežných činností. A to priamo súvisí so sebestačnosťou pacienta.“

„Alzheimera“ mnohí popisujú ako ochorenie dvoch ľudí, pretože nezasahuje len pacienta, ale aj jeho blízku osobu. Niekedy stačí, ak by rodina vyhľadala odbornú pomoc o rok alebo dva skôr a možnosti liečby sú vtedy väčšie, či už ide o nasadenie farmakologickej, alebo nefarmakologickej formy. Obidva spôsoby sú rovnocenné, a to je pre lekárov a vedcov nesmierne dôležité zistenie.

„Pacienti s ‚Alzheimerom‘ si nepamätajú čo bolo dnes či včera, ale presne vedia popísať situácie spred 20 – 30 rokov. Tento fakt využívame pri terapií, a to je práve zapájanie spomienok vo forme reminiscenčnej terapie. Spomínaná metóda čerpá z toho, že táto časť mozgu je u pacienta zachovaná. My ju prirodzeným spôsobom aktivizujeme a mozog sa stáva aktívnejším oproti tomu stavu, keď pacient nič nerobí, iba niečo pasívne prijíma. V každom štádiu ochorenia máme viacej možností, ktoré nám umožňujú niečo urobiť pre to, aby sme minimálne spomalili keď nie už zastavili progresiu toho ochorenia,“ povedala Petra Brandoburová.

Pokiaľ ide o farmakologickú liečbu, Slovensko sa vo výskume radí medzi celosvetových lídrov. Poznatky priniesol v 80. rokoch uplynulého storočia profesor Michal Novák, terajší riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, ktorý sa vrátil z laboratórií v Cambridge.

„Máme za sebou asi 300 neúspešných klinických skúšok za posledných 10 – 15 rokov a ďalšie desiatky prebiehajú po celom svete. Momentálna terapia má dva ciele: jedným, terčom sú ‚skládky‘, ktoré sa nachádzajú v medzibunkovom priestore, ktoré sú tvorené bielkovinovým beta-amyloidom a ďalší cieľ sú klbká, ktoré sa nachádzajú vo vnútri nervových buniek. A tie sú tvorené bielkovinou Tau. Tieto dve bielkoviny sa stali cieľom pre terapiu a momentálne najviac v trende je terapia, ktorá je založená na zapojení imunitného systému, čiže klasická vakcinácia,“ tvrdí Norbert Žilka.

S nádejou dodáva, že počas najbližších 2 – 3 rokov sa od výskumu očakávajú výsledky. V roku 2018 budú celosvetové výdavky na boj s touto chorobou presahovať jeden bilión amerických dolárov. Aj to je motiváciou pre vedcov na celom svete, aby raz našli liek, ktorý by vedel chorobu výrazne spomaliť a možno aj zastaviť.

Autorka článku: Monika Hucáková.

Autor ilustračného obrázka: Geralt.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

SAVÚrad Slovenskej akadémie vied
– vykonáva úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti akadémie ako vedeckej inštitúcie a úlohy spojené s povinnosťami akadémie ako správcu rozpočtovej kapitoly a zriaďovateľa organizácií
Čerpané zo: SAV

SAV, 11. 04. 2017 | Prečítané: 58 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Euro kalkulačka
Euro kalkulačka EUR Euro kalkulačka SKK
Anketa
Čítali ste knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz?

Áno (321 hl.)
 
Nie (221 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 542
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Ceny humanistov 2017
Jubilejný 10. ročník sa uskutoční v sobotu 17. júna 2017. Sledujte neskôr uverejnenú pozvánku s bližšími informáciami.
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore