www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @680
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Ako to (ne)bolo

Totalitnú sebakritiku nahradila demokratická tebakritika

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno Slovensko, v ktorom najprv zahraniční experti a ich spolupracovníci spomedzi domorodcov zavádzali socializmus a neskôr z neho zahraniční experti a ich spolupracovníci spomedzi domorodcov socializmus odstraňovali. Neraz to boli tí istí zahraniční experti a ich spolupracovníci spomedzi domorodcov, alebo ich veľmi blízki príbuzní (deti, vnuci a podobne).

Bizarné mimoslovenské i vnútroslovenské súvislosti zavádzania socializmu i jeho odstraňovania viacerými aspektmi a rozmanitými dimenziami potvrdzuje aj dielo Jana Peška a Róberta Letza Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989 (Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2004). Pikantnú príchuť má už sám fakt, že Jan Pešek absolvoval v roku 1973 Vojenskú politickú akadémiu v Bratislave, kde následne pedagogicky pôsobil až do čias zmeny režimu, keď sa stal pracovníkom Historického ústavu SAV a kľúčovým kritikom silových zložiek predchádzajúceho systému, ktorých bol autentickým predstaviteľom. Jednoducho – kariéra Jana Peška názorne ilustruje, ako totalitnú sebakritiku vystriedala demokratická tebakritika.

To je však len kvapka v mori podobných prípadov, v ktorých vyratúvaní by sme mohli pokračovať donekonečna. Uveďme teda iba niekoľko najznámejších mien. Napríklad – docent marxizmu-leninizmu a neskorší disident Milan Šimečka, vedúci ideologického oddelenia ÚV KSS a neskorší disident Miroslav Kusý, autor knižnej publikácie Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu – za vyššiu ideovosť slovenskej literatúry (1951) a neskorší disident Juraj Špitzer.

Pre osvieženie historickej pamäti zacitujme z knihy Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989 konštatovanie zo strany číslo 18:

„23. februára 1948 sa partizáni výrazne angažovali pri obsadzovaní budovy Ústredného sekretariátu Demokratickej strany. Z rozhodnutia organizačnej komisie to uskutočnila asi štyridsaťčlenná partizánska jednotka pod velením Juraja Špitzera.“

Z uvedeného vyplýva, že Juraj Špitzer nezavádzal socializmus iba perom, ale aj so zbraňou v ruke. Prekvapujúca je tiež informácia, že ozbrojení partizáni nevstupovali do dejín iba počas II. svetovej vojny a najmä počas Slovenského národného povstania, ale aj 3 roky po vojne počas Víťazného februára.

Kniha Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989 vôbec v mnohom prispieva k tomu, aby sa verejnosť dozvedela, ako to u nás vlastne (ne)bolo v uvedenom období. V objemnej publikácii sú pravdivé informácie sústredené v dokumentárnych prílohách, ktoré – našťastie – v 807-stranovej knihe tvoria podstatnú časť a začínajú sa už na strane 443.

Dielo napriek zjavnej tendenčnosti, spojenej s apriórnym odstraňovaním socializmu zo Slovenska, značne objektivizuje pohľad na našu nedávnu minulosť. Predovšetkým obsahuje údaje, ktoré svedčia o tom, kto bol a najmä kto nebol disidentom spomedzi širokých zástupov dnešných vyhranených odporcov bývalého režimu. Poukazuje aj na to, aký veľký podiel na nepočetnom množstve disidentov mali bývalí priekopníci totalitarizmu, ktorých prevažne po roku 1968 vylúčili z Komunistickej strany Československa, ktorej generálnym tajomníkom bol od roku 1969 niekdajší politický väzeň z obdobia teroru v 50. rokoch 20. storočia Dr. Gustáv Husák.

Publikácia uvádza skutočnosti, ktoré chtiac-nechtiac zdôrazňujú kozmetický či symbolický charakter represií povedzme v 80. rokoch a rovnako kozmetický či symbolický charakter odporu proti režimu v rovnakom období. Preto autori spolu s ostatnými propagandistami v súčasných mainstreamových médiách dôkladne zachytávajú a monumentalizujú každý detail niekoľkých unikátnych zatknutí jednej osoby či maximálne piatich osôb na mimoriadne krátky čas, pričom podrobným opisom týchto výnimočných udalostí zároveň potvrdzujú, že vo vymedzenom období štruktúry štátnej moci neuplatňovali pri represívnom pôsobení brutálne metódy (kruté zaobchádzanie).

Nehovoriac o medzinárodne koordinovaných transformáciách režimov v niekdajšom východnom bloku, ktoré sa počas niekoľkých mesiacov uskutočnili v roku 1989 na základe dohôd najvyšších predstaviteľov vtedajších rozhodujúcich superveľmocí – Spojených štátov amerických a Zväzu sovietskych socialistických republík.

Uverejnené historické dokumenty tiež nepripúšťajú pochybnosti o tom, kto bol nomenklatúrnym kádrom, čo dnes mnohí ďalejslúžiaci prominenti rutinne zahmlievajú, ale Kádrový poriadok Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (v publikácii príloha číslo 10) jasne uvádza konkrétne kategórie, na ktoré sa vzťahoval. Z nomenklatúry vyplývalo, že orgány ÚV KSS príslušné osoby schválili (bez ohľadu na to či boli, alebo neboli členmi KSČ) do vymedzených funkcií, resp. na udelenie ocenení, čestných titulov a akademických hodností. Jedným zo získaných privilégií bola nadštandardná zdravotná starostlivosť v Štátnom sanatóriu.

Vychádzajúc z premisy autorov, že v rokoch 1948 – 1989 sa Slovensko nachádzalo v podmienkach silne centralizovaného politického systému, treba konštatovať, že už téma Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989 je bez československého kontextu a širších geopolitických súvislostí éry studenej vojny prinajmenšom neúplná.

Veď Slovensko do roku 1969 nebolo ani republikou v rámci Československa a aj po prijatí Ústavného zákona o československej federácii kľúčové štruktúry moci sa nefederalizovali. Komunistická strana Slovenska bola územnou organizáciou Komunistickej strany Československa a Štátna bezpečnosť na Slovensku bola XII. správou jednotného Zboru národnej bezpečnosti. Nehovoriac o Československej ľudovej armáde, ktorej nezanedbateľným príslušníkom bol práve spoluautor knihy Jan Pešek.

Pripomeňme, že samo Československo bolo v období 1948 – 1989 súčasťou veľmocenského vplyvu a bezpečnostných záujmov Sovietskeho zväzu na základe dohôd najvyšších predstaviteľov víťazných mocností – USA, Veľkej Británie a ZSSR – o povojnovom usporiadaní Európy.

Autori nevenujú pozornosť ani faktu, že Slovensko za päť dekád do roku 1989 napriek vojnovým, povojnovým a totalitným podmienkam prekonalo prudký civilizačný, vzdelanostný, industriálny, technický a kultúrny rozvoj, vďaka ktorému sa z pôvodnej úrovne zaostalej poľnohospodárskej krajiny mohlo následne etablovať ako všestranne vyspelý a demokratický členský štát Európskej únie.

Pod čiarou

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Pavol JaníkMgr. art. Pavol Janík, PhD.
– básnik, dramatik, publicista, prekladateľ
Čerpané z:
vlastný zdroj, osobná stránka, YouTube, pozri aj prehľad uverejnených článkov v e-zine Humanisti.sk

Súvisiace články:
Prorocké posolstvá (05.10.2017)
Obhajoba trvalých hodnôt (05.10.2017)
Špionáž ako efektívna diplomacia (24.09.2017)
Bondovky ako učebnice (15.06.2017)
Nielen kráľ je nahý (23.05.2017)
Americký sen ako nočná mora (19.05.2017)
Diagnózy súčasného sveta (20.03.2017)
Pozvánka na oslavu života (17.03.2017)
Pravicové a osobné samochvály (26.01.2017)
Dôraz na pozitívne hodnoty (02.12.2016)
Najefektívnejšia špionáž na svete (30.11.2016)
Bytostný básnik (21.11.2016)
Elita českej a slovenskej literatúry (09.11.2016)
Paródie, ktoré neznevažujú (10.10.2016)
Otrokárska demokracia amerického typu (20.09.2016)
So zmyslom pre humor a iróniu (13.09.2016)
Revolúciám je ľud ukradnutý (09.09.2016)
Prelomová publikácia nemeckej a českej rozviedky (29.08.2016)
Buchar na čarodejnice (28.07.2016)
Biznis spustošil literatúru (03.02.2016)
Básne v ôsmich jazykoch (12.01.2016)
Slabo napísaný silný príbeh (29.12.2015)
Inovácie a konštanty Karla Sýsa (18.12.2015)
V znamení poľudšťovania (10.11.2015)
Bude (občianska) vojna? (31.10.2015)
Nákazlivé diletantstvo (29.10.2015)
Československo malo zmysel (22.07.2015)
Výbušné básne Evy Frantinovej (19.06.2015)
Demokarikatúra (07.05.2015)
Intelektuálna zábava (18.04.2015)
Prvá kniha je tá pravá! (09.04.2015)
Nie čo, ale kto a kde (10.03.2015)
Víťazstvo marketingu nad literatúrou (26.02.2015)
Lesk a kazy knižného priemyslu (13.02.2015)
Prvotriedna poézia Karla Sýsa (22.01.2015)
Sujova symbolická jedenástka (18.12.2014)
Tri trháky na knižnom trhu (14.09.2014)
Významný príspevok k poznaniu (04.04.2014)
Trvalá platnosť bez sezónnej poplatnosti (19.10.2013)
Bontón pre každého (04.10.2013)
Viac otázok ako odpovedí (26.08.2013)
Dan Brown: Stratený symbol (01.11.2010)

Pavol Janík, 27. 02. 2017 | Prečítané: 3377 | Rubrika: Polemika o…

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Zúčastníte sa volieb do orgánov samosprávneho kraja?

Áno (91 hl.)
 
Ešte neviem (50 hl.)
 
Nie (51 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 192
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore