www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republikyHumanistickí ateistiVoľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @291
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Ajhľa človek!

Predkovia dnešného človeka

Podľa skorších teórií viedla vývojová línia ľudského druhu od človeka zručného cez človeka vzpriameného až ku kromaňoncom. Stále viac sa ale ukazuje, že evolúcia nepredstavuje priamu čiaru, ale skôr košatý strom plný postranných vetví.

Človek je veľmi mladým a z hľadiska geologického času vlastne ešte pomerne novým druhom našej planéty. Biologicky existuje rod Homo len asi 2,4 miliónov rokov, druh Homo sapiens okolo 300 tisíc rokov a poddruh Homo sapiens sapiens sotva dve stovky tisíc rokov. Naša kultúra je v užšom chápaní stará len niekoľko tisíc rokov. V porovnaní s dĺžkou nášho života je to stále veľa, takmer mimo našu predstavivosť. Ale proti dobe, ktorá nás delí od vzniku našej planéty, prípadne života na nej, neznamenajú tieto čísla skoro nič.

Nepredstaviteľne dlhé časové úseky museli ubehnúť, než sa živá hmota evolúciou vytvarovala až do formy schopnej uvažovať o vlastnej podstate a uvedomiť si svoju osobnosť. Napriek tomu to bol práve človek, ktorý úplne neporovnateľným spôsobom začal pretvárať okolité ekosystémy k svojim takmer nenásytným potrebám. Jediný druh pôvodne bezbranného, nahého primáta dokázal z pohľadu geologického meradla púhym mrkom oka ovládnuť planétu celkom bezprecedentným spôsobom.

Skromné počiatky

O najstarších dejinách človeka toho stále veľa nevieme. Prvé primáty podobné skôr hlodavcom vznikajú už v období vlády dinosaurov koncom kriedy (asi pred 85 miliónmi rokov). Prvé vyspelejšie primáty zo skupiny úzkonosých opíc, od ktorých sa línia vedúca k človeku oddelila, žili asi pred 20 miliónmi rokov v Afrike. Niekedy pred 8 – 6 miliónmi rokov sa od tejto vývojovej línie oddelili predkovia dnešných goríl a o niečo neskôr i šimpanzov (so šimpanzmi máme pritom 98,4 % zhodnú génovú výbavu). V tejto dobe sa takisto v Afrike objavujú nové biómy – otvorené trávnaté savany, na ktoré sa prví hominidi relatívne rýchlo adaptovali. Fosílny záznam v posledných rokoch vydal svedectvo o prvých príslušníkoch našej podčeľade Homininae, pričom medzi najstaršie patria druhy Sahelanthropus chadensis (žil pred 7 – 6 miliónmi rokov) a Orrorin tugenensis (vek 6 miliónov rokov). O trochu mladším rodom je Ardipithecus, ktorý v dvoch druhoch (A. ramidus a A. kadabba) obýval africké planiny pred 5,5 až 4,4 miliónmi rokov. Vzhľadom k niektorým znakom na kostre však nie je isté, či stal na počiatku vývojovej línie človeka, alebo skôr dnešného šimpanza.

Evolúcia ľudského rodu

Grafické zobrazenie jednej z vývojových hypotéz humanoidných druhov. Oproti tradičnému „líniovému“ chápaniu ide o systém, ktorý predpokladá súbežný vývoj viacerých druhových vetví.

Grafické zobrazenie jednej z vývojových hypotéz

(Po kliknutí na obrázok sa graf zobrazí vo vyššom rozlíšení, 2 020 px × 2 230 px.)

Homo ergaster (človek pracovitý)
– pred 1,9 až 1,4 miliónmi rokov vo východnej a južnej Afrike, kapacita mozgu 700 – 850 cm³, výška u mužov až 1,9 metra;

Homo erectus (človek vzpriamený)
– pred 1,8 až 0,4 miliónmi rokov v Afrike a Eurázii, kapacita mozgu 950 – 1 100 cm³, výška u mužov okolo 1,79 metra;

Homo antecessor (človek predchodca)
– pred 1,2 miliónmi rokov v Európe (Španielsko), doba vyhynutia neznáma, kapacita mozgu 1 000 – 1 150 cm³, výška neznáma;

Homo rhodesiensis (človek rhodézsky)
– pred 600 až 125 tisícmi rokov v južnej, východnej a severnej Afrike, kapacita mozgu až 1 300 cm³, výška neznáma;

Homo neanderthalensis (človek neandertálsky)
– pred 350 až asi 24 tisícmi rokov v Európe, strednej a západnej Ázii, kapacita mozgu 1 200 – 1 750 cm³, výška 165 cm muži, 153 – 157 cm ženy;

Homo sapiens (človek rozumný)
– pred 300 tisícmi rokmi až po súčasnosť, dnes celý svet, kapacita mozgu okolo 1 450 cm³, priemerná výška v Európe 178 cm muži, 168 cm ženy.

Potomkovia južnej opice

Australopitek (Australopithecus) je pomerne známym paleontologickým pojmom. Nálezy z Južnej Afriky boli opísané austrálskym antropológom Raymondom Dartom už v roku 1925. Australopitek (v preklade „južná opica“) bol rodom ďalšieho pliocénneho hominida, ktorý v piatich dnes uznávaných druhoch obýval stepi východnej a severnej Afriky pred 4,5 – 2 miliónmi rokov. Takzvaní „gracilní australopitekovia“ sú dnes považovaní za skutočných predkov človeka. Podľa interpretácií niektorých vedcov by dokonca mal byť tento rod už zahrnutý do rodu Homo ako jeho najstarší a najprimitívnejší zástupca. Títo zaujímaví hominidi už chodili vzpriamene a ich chrup sa blížil stavbou súčasnému človeku. Priemerná výška australopiteka dosahovala len asi 120 cm a hmotnosť sa pohybovala okolo 30 – 40 kg. Mozgová kapacita predstavovala asi 500 cm³, čo je zhruba o pätinu viac než u šimpanza (a iba 35 % veľkosti nášho mozgu). Australopitek už dokázal používať primitívne nástroje (zozbierané konáre a kamene), žil v tlupách a bol zrejme všežravcom, ktorý uprednostňoval rastlinnú stravu.

Zručná potrava pre levy

Pokiaľ neberieme do úvahy ďalších dvoch hráčov v evolučnej partii, ktorými sú problematický rod Kenyanthropus a pravdepodobný potomok gracilných australopitekov Paranthropus, dostaneme sa konečne pred 2,4 milióny rokov k prvému zástupcovi samotného rodu Homo, teda „človeka“.

I v tejto kategórii existuje veľké množstvo fragmentárnych a obtiažne identifikovateľných nálezov, takže samotné počiatky človeka ostávajú trochu nejasné. Isté je, že prvým uznávaným druhom tohoto rodu bol Homo habilis (človek zručný), ktorý žil asi pred 2,5 až 1,5 miliónmi rokov v dnešnej Tanzánii a Keni (východná Afrika). Jeho pozostatky boli objavené v 60. rokoch minulého storočia slávnym archeológom Louisom Leakym. Od svojich predkov australopitekov sa mal človek zručný odlišovať schopnosťou aktívne opracovávať nástroje, čo sa odrazilo i v jeho názve (mimochodom, ani to nie je celkom isté, pretože boli objavené hrubo opracované predmety už z doby neskorých australopitekov).

Človek zručný bol už o niečo vyšší než jeho predchodcovia, meral asi 120 – 140 cm. Takisto jeho mozog bol väčší, avšak kapacita 590 – 690 cm³ stále nie je nijako oslnivá. Predtým sa predpokladalo, že H. habilis bol aktívny lovec a dravec, tieto predstavy však boli neskôr pozmenené. Dnes predpokladáme, že sa skôr oportunisticky priživoval na zbytkoch hostiny veľkých šeliem a sám im naviac často slúžil za potravu (súdiac podľa objavov lebiek s otvormi po tesákoch veľkých mačiek). Je potrebné dodať, že táto pravdepodobná hypotéza samozrejme nepatrí vo vedeckej ani laickej verejnosti k obľúbeným. Ďalším uchádzačom o titul prvého človeka je Homo rudolfensis (človek východoafrický). Žil pred 2,4 – 1,8 miliónmi rokov na brehu Rudolfovho jazera (dnes jazero Turkana) v Keni a jeho fyziologické proporcie sa príliš nelíšia od človeka zručného.

Odchod z Afriky

Pred necelými dvoma miliónmi rokov sa v ľudskej vývojovej línii udial výrazný kvalitatívny posun. V roku 2002 bol z Dmanisi v Gruzínsku zaznamenaný nový rod hominida, ktorý zrejme tvoril prechod medzi spomenutým človekom zručným a neskorším človekom vzpriameným. Dostal vedecké meno Homo georgicus a jeho vek je odhadovaný na 1,8 miliónov rokov. Mozgová kapacita však bola ešte skromná (len okolo 600 cm³). Napriek tomu je tento druh pozoruhodný, pretože ide zrejme o dosiaľ najstarší doklad človeka, ktorý opustil svoju africkú domovinu.

Človek pracovitý (Homo ergaster), žijúci pred 1,9 až 1,4 miliónmi rokov v Afrike už na tom bol lepšie, jeho mozog mal objem 700 až 850 cm³, čo už je zhruba polovica našej mozgovej kapacity. Tento druh človeka bol taktiež oproti predkom už prekvapivo dobre telesne disponovaný, meral na výšku až 1,9 metra.

Najúspešnejším druhom človeka tohoto obdobia však bol človek vzpriamený (Homo erectus), opísaný už roku 1892 holandským antropológom a anatómom Eugenom Duboisom ako Pithecantropus erectus z Jávy. O tomto pravekom človeku môžeme smelo povedať, že bol prvým veľkým cestovateľom v histórii. Jeho pozostatky boli objavené vo vrstvách starých 1,8 – 0,4 miliónov rokov nielen vo východnej Afrike, ale aj v Európe (Gruzínsko, Španielsko), Indonézii, Vietname a Číne.

Mozog tohoto druhu mal kapacitu už 75 % nášho mozgu (asi 900 – 1 100 cm³), priemerná výška mužov bola prakticky zhodná s našou (179 cm), ženy však boli podstatne menšie (o 20 – 30 % nižšia hmotnosť). Človek vzpriamený používal už dokonalejšie nástroje než jeho predchodcovia (napríklad pästné kliny) a pred asi 800 000 rokmi už dokázal používať otvorený oheň. Je priamym predkom človeka rozumného, ktorý sa z neho vyvinul pred asi 700 – 400 tisícmi rokov.

Prípad neandertálec

Človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) bol objavený už roku 1829 v Belgicku. K známemu nálezu z lokality v Neanderskom údolí (blízko Düsseldorfu), ktorý dal tomuto pravekému človeku názov, došlo až roku 1856. Ani v druhom prípade však najskôr nebolo vôbec jasno, o aké pozostatky sa jedná (fosílie boli považované za kosti znetvoreného človeka). Dnes vieme, že neandertálci boli našim sesterským druhom, ktorý žil v Európe a stredozápadnej časti Ázie asi pred 350 – 24 tisícmi rokov. Priemerný neandertálec meral len asi 165 cm, zato bol však robustnejšie stavaný. Prekvapivý je možno fakt, že mozgová kapacita neandertálcov mierne prevyšovala našu (1 200 – 1 750 cm³, priemerne asi o 10 % viac). To však neznamená, že byli inteligentnejší, nakoľko veľkosť mozgu nie je nutne úmerná jeho výkonnostným parametrom. Tela neandertálcov vykazovali výrazné adaptácie proti chladu (proporcie tela, veľká mozgovňa, ochlpenie, široké nozdry atď.). Klasická predstava neandertálca je v mysli väčšiny ľudí spojená s primitívnym a neotesaným indivíduom, čo však nemusí byť nevyhnutne (pre)historická skutočnosť. Podľa moderných poznatkov boli neandertálci pomerne vyspelí ľudia schopní snáď určitého druhu verbálnej komunikácie (v ich genóme bol identifikovaný „rečový“ gén), prejavov primitívnej kultúry (tzv. mousterská kultúra) a snáď i zárodkov akéhosi neidentifikovateľného náboženstva. Analýza DNA taktiež odhalila, že neandertálci mohli mať svetlú pleť a ryšavé vlasy.

Technický skok človeka múdreho

Náš vlastný druh, človek rozumný (Homo sapiens) sa objavil asi pred 300 – 250 tisícmi rokov a od počiatku bol dobre adaptovaný k náhlym zmenám životného prostredia. Jeho mozog bol výrazne zväčšený a charakteristická bola takisto schopnosť vyrábať sofistikované nástroje. Je nositeľom prvej skutočnej kultúry a náboženských predstáv i rituálov.

Pred 165 tisícmi rokov sa na území dnešnej Etiópie objavuje starší poddruh Homo sapiens idaltu, ktorý je zároveň najstarším nepochybným zástupcom anatomicky moderného človeka rozumného. Homo sapiens sapiens, teda náš vlastný poddruh, sa objavuje v africkej savane asi pred 200 tisícmi rokov, do Eurázie sa potom dostáva asi pred 40 tisícmi rokov. Pred 15 tisícmi rokov sa prvé skupiny našich predkov dostávajú cez zamrznutú Beringovu úžinu až do Ameriky. Krátko nato vzniká na Blízkom Východe zárodok neskoršieho poľnohospodárstva. Človek konca ostatnej doby ľadovej sa už anatomicky v ničom nelíši od nás. Od používania mobilných telefónov a počítačov ho delí už len potrebný čas pre nevyhnutný technický rozvoj.

Homo sapiens a jeho príbuzenstvo

Skoršia predstava paleontológov, archeológov i antropológov bola pomerne jasná – následnosť v evolučnej línii človeka začínala u človeka zručného (Homo habilis), pokračovala človekom vzpriameným (Homo erectus) a končila dvoma poddruhmi človeka rozumného – neandertálcom a našim priamym predkom, tzv. „kromaňoncom“. Súčasná predstava vývojovej línie smerujúcej od človeka vzpriameného k nášmu druhu je však stále viac komplikovaná novšími objavmi, ktoré zreteľne dokladajú fakt, že evolúcia nepredstavuje rovnú priamu čiaru, ale skôr košatý strom plný postranných vetví.

Druhy Homo cepranensis (vek asi 900 – 800 tisíc rokov, Taliansko), Homo antecessor (človek predchodca, pred 1,2 – 0,7 miliónmi rokov, Španielsko) a Homo heidelbergensis (600 – 250 tisíc rokov, Nemecko, Francúzsko a Grécko) sú dnes už uznávanými taxónmi, s ktorými sa musí v budúcich školských osnovách počítať. Celú situáciu ešte viac zatemňuje predpokladaný ďalší zástupca druhu Homo rhodesiensis, ktorý žil asi pred 600 až 125 tisícmi rokov po celej Afrike a podľa niektorých interpretácií bol predkom nás samotných.

Homo sapiens verzus neandertálec

Dlho sa predpokladalo, že sa neandertálci mohli príležitostne krížiť s našimi prapredkami a že tak v žilách niektorých z nás možno stále koluje ich krv. To sa však doposiaľ nepodarilo preukázať a zdá sa naopak, že žiadne gény tohoto druhu človeka už aktívne nie sú. Existujú síce nálezy kostier so zmiešanými znakmi neandertálca a človeka (a k interbreedingu tak možno občas dochádzalo), tieto iste veľmi zriedkavé výnimky však na génovej mape súčasného ľudstva stopu nezanechali. Poslední neandertálci miznú z fosílneho záznamu pred 24 tisícmi rokov, kedy boli v Európe už asi 15 tisíc rokov rozšírené populácie našich predkov.

Nie je isté, akým spôsobom sa k sebe obidva druhy ľudského rodu chovali, zdá sa však pravdepodobné, že neandertálec bol postupne vytlačovaný v boji o potravinové zdroje a revíry. Naši kromaňonskí predkovia ovládali podstatne dokonalejšie dorozumievanie v podobe rozvinutej reči a bolo ich zrejme takisto podstatne viac (predpokladá sa, že populácia neandertálcov v Európe nikdy nepresiahla zhruba 10 000 jedincov). Neandertálci pravdepodobne boli našimi predkami stále viac vytlačovaní na západ Európy, nakoľko ich najmladšie nálezy poznáme z jaskynného systému okolo Gibraltáru. Scenáre totálnej genocídy zo strany našich predkov sú však najskôr značne prehnané. Neandertálci jednoducho v dlhodobej konkurencii nedokázali progresívnejšiemu druhu Homo sapiens vzdorovať. Isté lokálne konflikty medzi jednotlivými skupinami oboch druhov viacmenej možno predpokladať. Dá sa teda dokonca hovoriť, že neandertálec bol jedným z prvých živočíšnych druhov, ktoré sme priviedli na červenú listinu a k následnej záhube.

Viete, že…?
Kenyanthropus platyops, čo znamená „Keňský človek s plochou tvárou“ bol pliocénnym hominidom, žijúcim pred 3,5 – 3,2 miliónmi rokov. Znaky na zuboch a kostre vykazujú podobnosť ako s ľudoopmi, tak s ľuďmi. Bol zrejme schopný vzpriamenej chôdze, ale jeho pozostatky objavené v roku 1999 sú veľmi fragmentárne a obtiažne vysvetliteľné.

Vysvetlivky:
gracilný – štíhly, útly;
– genóm – súbor génov organizmu lokalizovaný v chromozómoch bunkového jadra, dedičná informácia bunky;
– oportunistický – tu v podstate „využívajúci momentálne zvýšenej ponuky potravinového spektra“. Ak sa naskytne napríklad saprofágnemu (ktorý sa živí mŕtvymi organizmami) živočíchovi možnosť uloviť bezbrannú korisť, väčšinou ju i napriek svojej bežnej potravinovej preferencii bez váhania využije;
interbreeding – zjednodušene kríženie dvoch jedincov rozdielnych živočíšnych alebo rastlinných druhov či poddruhov; vznikajú tak tzv. hybridy.

Zdroj obrázka: © Genetic Analysis of Lice Supports Direct Contact between Modern and Archaic Humans.
Do slovenčiny preložil Ján Parada.
Chcete sa vyjadriť? Využite
diskusné fórum.

Mgr. Vladimír Socha
– je popularizátorom paleontológie a archeológie. V súčasnosti študuje externe doktorský študijný program na PřF UK. Jeho hlavným záujmom je veda o pravekom živote – paleontológia (predovšetkým tematika dinosaurov), ďalej takisto história (zvlášť obdobie praveku a staroveku), biológia (vertebrálna zoológia) a čiastočne aj kryptozoológia, protopaleontológia a geomytológia. Prednáša takisto pre laickú verejnosť v rôznych vzdelávacích inštitúciách. V júli 2008 založil nové občianske združenie Klub Dinosaurej Paleontológie (KDP), určené záujemcom o paleontológiu z radov verejnosti.
Čerpané z: vlastný blog Dinosauria, článok bol uverejnený v časopise Svět, 1/2008

Vladimír Socha, 16. 05. 2010 | Prečítané: 6208 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Euro kalkulačka
Euro kalkulačka EUR Euro kalkulačka SKK
Anketa
Čítali ste knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz?

Áno (364 hl.)
 
Nie (254 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 618
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Ceny humanistov 2017
Jubilejný 10. ročník sa uskutoční v sobotu 17. júna 2017. Sledujte neskôr uverejnenú pozvánku s bližšími informáciami.
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore