www.humanisti.sk
www.humanisti.sk
Inzeráty
Predám ochrannú známku s logom
Jedálny lístok
Quasars Ensemble
BILLA
Webhouse.sk
Humanistická zbierka
Transparentný účet pre humanistov
Humanisti, už môžete pomáhať aj cez transparentný účet. Pozri: Zbierka na pomoc chudobným.
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVA Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam RomanSlovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @544
Počítadlo


Spam poison

Ľudia nevedia, o čom hovoria, keď hovoria o náboženstve

Úryvok z knihy Nasadiť vlastnú kožu

Nassim Nicholas Taleb napísal knihu Nasadiť vlastnú kožu (Skryté asymetrie v každodennom živote). V anglickom jazyku vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Random House v New Yorku pod názvom Skin in the Game (Hidden Asymmetries in Daily Life). Do češtiny ju vo vydavateľstve Paseka preložil Jan Kalandra (ISBN 978-80-7637-025-8).

Taleb – Nasadiť vlastnú kožu

15. kapitola, od strany 229:

Čím viac hovoria, tým menej rozumejú – Právo, alebo nomos? – Pri náboženstve, rovnako ako inde, platí za nálepku

Moje celoživotné motto znie: Matematici uvažujú v (presne definovaných a zmapovaných) objektoch a vzťahoch, právnici a teoretici práva v konštruktoch, logici v maximálne abstraktných operátoroch a hlupáci… hlupáci v slovách.

Dvaja ľudia môžu používať to isté slovo, myslieť ním každý niečo iné, aj tak v rozhovore pokračovať, čo stačí pri káve, ale nie, keď sa prijímajú rozhodnutia, a zvlášť tie politické, ovplyvňujúce iných ľudí. Ľahko ich však podobne ako Sokrates môžete nachytať, keď sa ich jednoducho opýtate, čo si myslia, že myslia tým, čo práve predniesli – filozofia sa tiež zrodila ako presnosť vyjadrovania a rozplietania pomotaných pojmov, v priamom protiklade k sofistickému propagovaniu rečníctva. Od Sokratových čias disponujeme dlhou tradíciou matematickej vedy a zmluvného práva, ktoré sú riadené presnosťou pri mapovaní pojmov. Zažili sme už ale i mnohé vyhlásenia pochábľov hovoriacich v nálepkách – mimo poézie si dávajte pozor na slovičkárstvo, úhlavného nepriateľa poznania.

Rôzni ľudia mávajú málokedy na mysli to isté, keď spomenú „náboženstvo“, a tiež si to málokedy uvedomujú. Pre prvých židov a moslimov sa náboženstvo rovnako právu. Výraz din znamená v hebrejčine právo a v arabčine náboženstvo. Pre prvých židov bolo náboženstvo taktiež kmeňovou záležitosťou, pre prvých moslimov univerzálne. Z pohľadu Rimanov predstavovalo náboženstvo spoločenské udalosti, rituály a sviatky – výraz religio fungoval ako protiváha k superstitio, ale aj keď sa vyskytoval v rímskom dobovom kontexte, na grécko-byzantskom Východe nemal ekvivalentnú náhradu. Naprieč starovekým svetom bolo právo procesne i mechanicky svojbytným javom. Rané kresťanstvo zostalo zásluhou svätého Augustína od práva relatívne vzdialené, a keď si neskôr spomenulo na svoj pôvod, malo s ním neľahký vzťah. Napríklad i v čase inkvizície konečný verdikt formálne vynášal laický súd. Theodosiov zákonník (zostavený v 5. storočí, aby zjednotil rímske právo) bol pre zmenu „pokresťančený“ stručným úvodom, akýmsi požehnaním – zvyšok ostal zhodný s pohanským rímskym právnym uvažovaním podľa konštantínopolského a (prevážne) bejrútskeho výkladu. Zákonníku neprestali dominovať fenickí teoretici práva Ulpianus a Papinianus, ktorí boli pohanmi: v rozpore s teóriami geopolitikov neukončilo rímsku bejrútsku školu práva kresťanstvo, ale zemetrasenie.

Zreteľný rozdiel je v tom, že kresťanská aramejčina používa rozdielne výrazy: din pre náboženstvo a nomos (z gréčtiny) pre právo. Ježiš so svojím imperatívom „dajte cisárovi, čo je cisárove“ posvätné a profánne oddelil a kresťanstvo sa s ním pre ďalší svet, „kráľovstvo nebeské“, spája až v eschatone. [1] Pri islame ani pri židovstve výrazné oddelenie posvätného a profánneho neexistuje. A kresťanstvo sa pochopiteľne od čisto duchovného rozmeru posunulo a prijalo za svoje obradnosť a rituálnosť, keď do seba začlenilo veľkú časť pohanských zvykov Levanty a Malej Ázie. Symbolické oddelenie cirkvi a štátu možno znázorniť na skutočnosti, že titul Pontifex Maximus (hlavný duchovný), ktorý používali rímski cisári po Augustovi, sa na konci 4. storočia, po Theodosiovi, vrátil rímskemu biskupovi a neskôr viac či menej neformálne katolíckemu pápežovi.

Pre väčšinu dnešných Židov sa náboženstvo stalo etnokultúrnou záležitosťou, bez prvku práva – a pre mnoho z nich otázkou národa. To isté platí i pre Aramejčanov, Sýrčanov, Chaldejcov, Koptov a Maronitov. Pre pravoslávnych a katolíckych kresťanov spočíva náboženstvo prevážne v estetike, pompéznosti a rituáloch. Pre protestantov predstavuje náboženstvo vieru bez estetiky, pompéznosti či práva. Ďalej na Východ, z pohľadu budhistov, šintoistov a hinduistov znamená náboženstvo praktickú a duchovnú filozofiu, bez etických pravidiel (a pre niektorých kozmogóniu). Keď teda hinduisti hovoria o hinduistickom „náboženstve“, nebude to znamenať to isté pre Pakistanca, a rozhodne to bude znamenať niečo iné pre Peržana.

Všetko sa ešte omnoho viac skomplikovalo, keď sa stal skutočnosťou sen o národnom štáte. Pokiaľ predtým Arab hovoril o „židoch“, myslel tým poväčšine stúpencov židovskej viery; keď konvertoval, prestal žid byť židom. Pre Žida však bol Žid definovaný jednoducho ako niekto, koho matka bola Židovka. Židovstvo sa však trochu zlúčilo s národným štátom, a pre mnohých tak dnes označuje príslušnosť k národu.

V Srbsku, Chorvátsku a Libanone znamená náboženstvo niečo iné v dobe mieru a niečo úplne iné počas vojny.

Keď niekto debatuje o „kresťanskej menšine“ v Levante, neznamená to (ako si obyčajne myslia Arabi) propagáciu kresťanskej teokracie (úplné teokracie sa v dejinách kresťanstva vyskytovali vzácne, iba Byzantská ríša a jeden krátky pokus pod vedením Kalvína). Myslí tým „svetskú“ menšinu, prípadne chce, aby boli cirkev a štát jednoznačne oddelené. To isté platí i pre gnostikov (druidov, Drúzov, Mandejcov, Alavitov, Alevitov), ktorí majú náboženstvo, ktoré jeho vyznávači do veľkej miery nepoznajú, aby nepreniklo medzi dominantnú väčšinu a nestalo sa terčom perzekúcie.

Ťažkosť Európskej únie spočíva v tom, že sa naivní byrokrati (tí páni, ktorí na Kokosovom ostrove nedokážu nájsť kokos) nechávajú oklamať nálepkou. Dajme tomu salafizmus berú ako náboženstvo – s vlastnými „modlitebňami“ –, aj keď v skutočnosti ide len o netolerantný politický systém, ktorý propaguje (či toleruje) násilie a odmieta západné inštitúcie – rovnaké, ktoré umožňujú jeho fungovanie. Pri nadvláde menšiny sme sa presvedčili, že tolerantných ľudí nakoniec prevalcujú tí netolerantní, takže je rakovinu potrebné zastaviť skôr, než začne metastázovať.

Salafizmus je veľmi podobný sovietskemu komunizmu v časoch jeho najväčšej slávy – obe systémy disponujú všeobjímajúcou kontrolou nad celým ľudským konaním a myslením, takže diskusie o tom, či sú vražednejšie náboženstvá alebo ateistické režimy, nemajú relevantnosť, pregnantnosť a realistickosť.

Pod čiarou

[1] Egyptským Koptom stále viac strpčujú život sunitskí moslimovia, aj keď sa koptská viera stavia proti vzniku samosprávneho štátu na území Egypta, s odôvodnením, že „nie je kresťanské“ chcieť na tomto svete vlastný politický celok.

Viera verzus viera

V nasledujúcej kapitole uvidíme, že „viera“ môže byť epistemická alebo jednoducho procedurálna (prípadne metaforická), čo vedie k zmätkom ohľadom toho, aké presvedčenia sú vierou v zmysle náboženstiev a aké nie. Okrem problémov s „náboženstvom“ totiž existuje ešte problém s vierou. Niektoré druhy viery sú najmä na ozdobu, niektoré sú funkčné (pomáhajú prežiť), iné sú doslovné. A aby sme obrátili náš problém s metastázujúcimi salafistami: keď niektorý z týchto fundamentalistov hovorí s kresťanom, je presvedčený, že kresťan berie svoju vieru doslovne, zatiaľ čo kresťan je presvedčený, že salafista disponuje približne rovnakými metaforickými konceptmi ako on; a že ich ako on bude brať vážne, ale nie doslovne – a častejšie ani nie veľmi vážne. Náboženstvá ako kresťanstvo, židovstvo, a do určitej miery šiitský islam, sa vyvinuli (či skôr umožnili svojim vyznávačom vyvinúť sa počas budovania sofistikovanej spoločnosti) práve posunom preč od doslovnosti. Doslovnosť nenecháva žiadny priestor pre prispôsobovanie.

Ako napísal Gibbon:

„Všetky druhy bohoslužieb zvyčajné v rímskom svete považoval ľud za rovnako oprávnené, filozofi za rovnako klamné a úrady za rovnako užitočné. Táto znášanlivosť mala za následok nielen vzájomnú ohľaduplnosť, ale takisto náboženskú svornosť.“

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

PasekaPaseka
– v súčasnosti vydavateľstvo ponúka široké spektrum kníh rôznych žánrov
– výrazný ohlas v ostatnom období zaznamenali knihy amerického akademika a investičného poradcu Nassima Nicholasa Taleba (Čierna labuť, Zradná náhodnosť), k najúspešnejším popularizátorom exaktných vied patria už tradične Brian Greene a John D. Barrow
Čerpané z: www.paseka.cz

Súvisiace články:
Sloboda nikdy nie je zadarmo (10.04.2020)

Paseka, 04. 01. 2020 | Prečítané: 403 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Doba slovenská
BILLA
Webhouse.sk
Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Sociálne siete
Anketa
Ktorý vtáčik z týchto fotografií sa vám najviac páči?

Kolibkárik čipčavý (26 hl.)
 
Sýkorka belasá (17 hl.)
 
Stehlík obyčajný (11 hl.)
 
Sokol myšiar (9 hl.)
 
Drozd plavý (6 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 69
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Lipka – diskusné fórum
Lipka
Diskuteri.sk
Diskuteri.sk
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Biblia očami vedy
Biblia očami vedy
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Spotrebiteľská Poradňasc
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore