www.humanisti.sk
www.humanisti.sk
Inzeráty
Predám ochrannú známku s logom
Jedálny lístok
Quasars Ensemble
BILLA
Webhouse.sk
Humanistická zbierka
Transparentný účet pre humanistov
Humanisti, už môžete pomáhať aj cez transparentný účet. Pozri: Zbierka na pomoc chudobným.
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVA Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam RomanSlovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @197
Počítadlo


Spam poison

Ľudia môjho razenia

Autorka: Kristína Ištvánová

Téma: Život v meste a život na dedine

Hm, je život lepší, krajší, pohodlnejší na dedine alebo v meste? Kde sa oplatí žiť?

Odpovede na tieto otázky nečakajte, nehľadám ich. Mám jasno v tom, kde chcem žiť ja. Ľudia môjho razenia žijú na dedine. To je pre mňa nespochybniteľný fakt. Jednoducho to viem. Cítim to tak. Som človek dediny, nie človek mesta.

Odpovedí na otázku „Prečo je to tak?“ je hneď niekoľko.

Prvý z dôvodov je, že na dedine sú moje korene. Vyrastala som a doteraz žijem v malej dedinke na kopci, vlastne skôr osade ako dedine. Pár bytoviek a domčekov uprostred hôr. Neďaleko odtiaľto je rekreačný areál, niekoľko chát. A ešte aj protialkoholická liečebňa. A všade okolo lesy. Bývame v bytovke hneď na kraji kopca. Strmá stráň otvára nádherný výhľad do diaľky. Na okolité kopce a hory, na zdychavské lazy s chalúpkami na úbočí. Večer tam blikajú v tme malé svetielka a ja si občas predstavujem perníkový domček, ku ktorému práve prichádzajú Janko a Marienka. Odlupujú si perník, dvere chalúpky sa so škrípaním pántov otvárajú a …

Druhý dôvod je, že naše dedinské korene siahajú ešte hlbšie. Aj moja mama sa narodila a vyrastala na dedine – pod Tatrami. Oco sa síce na dedine narodil a žil tam do 7 rokov, no potom sa odsťahovali do mesta. Vyrastal v sídliskovom paneláku na 7. poschodí a mne je to trochu ľúto. Hovorieva, že v meste bolo dobre, no teraz by sa tam veru neodsťahoval. Mama spomína na svoje detstvo na dedine často a vraví, že pre ňu k dedine neoddeliteľne patrí aj práca v záhrade či na poli, chov hydiny či prasiat, kikiríkanie kohúta, pach hnoja v maštali či kravy idúce z paše podvečer dedinou zvoniac zvoncami. To je dedina jej detstva, ktorú som sa aspoň na chvíľu pokúšala zažiť na prázdninách u starej mamy. Kohút kikiríkal, prasa krochkalo, aj hnoj bol v maštali, no kravy sa večer dedinou z paše nevracali. Ako aj, keď po ceste chodí toľko áut.

Tretí dôvod môjho „som človek dediny“ je, že na dedine je úžasne. Svet je krásny, ale u nás na dedine je ešte krajší. Vôňa lesa, kvetov, šum lístia v korunách stromov, plávajúce oblaky – všetko na dosah. Žijeme v tesnej blízkosti prírody – dubáky pár metrov od bytovky, občas popod balkón prebehne zajac, v noci aj líška.

Rána z nášho balkóna sú najúžasnejšie. Slnko pomaly vychádza spoza obrovského kopca, pozvoľna prežaruje lesy na okolitých svahoch a mamine obité kvetináče na balkóne hladká lúčmi ako prstami rovnako, ako hladká Bratislavský hrad či vily boháčov v meste. Vykresľuje obrysy stromov, vynárajúcich sa čoraz zreteľnejšie v rannom opare. Hlboké ticho, len občas začviriká zo sna sa preberajúci vtáčik. A zrazu sa slnko vyhupne nad vrchol najvyššieho kopca a je tu s nami. Prežiari krajinu svojim teplom a sviežimi farbami. Vyčaruje malé dúhové svetielka v letnom aj zimnom ráne, krajina sa rovnako trbliece v kvapkách rosy i v snehových vločkách.

A potom prichádza búrka. Obloha sa zatiahne oloveným plášťom, mračná sa valia úbočiami a dážď v pásoch postupuje krajinou, najprv z diaľky šumí, postupne s dupotom prichádza, prechádza, odchádza a zanecháva prírodu občerstvenú, osvieženú po dobrom kúpeli.

Večer všetko temnie, obzor zlatisto oranžovie, tmavočervenie, tmavne čoraz viac a nakoniec slnko zapadá za kopce, v šere sa strácajú obrysy stromov, objavujú sa svetlá na zdychavských lazoch a hviezdy na oblohe. Je noc, jej ticho občas preruší len zaštekanie psa. Dvere perníkovej chalúpky sa so škrípaním pántov otvárajú a …

Z balkóna často s mobilom ruke a so zatajeným dychom sledujem, ako sa krajina mení, zachytávam na fotografiách jej prebudenia aj usínania, jej prerody. Úlomky spomienok.

Ďalší dôvod môjho „cítim sa dedinským človekom“ je, že na dedine sú si ľudia bližší. Je to tým, že sa poznajú. Nemám rada anonymné davy ľudí v meste. Rady v obchodoch, kopy áut, hluk a smrad z výfukov. Hŕby panelákov vedľa seba, naozaj ľutujem deti, ktoré v nich musia žiť. Idú sa vonku hrať a všade okolo paneláky. Nezažili, čo je to spustiť sa na sánkach cestou pri bytovke (u nás prejde za deň snáď zo päť áut). Nezažili, čo je to vybehnúť pod bytovku a nazbierať si lesné jahody. Iste, majú po ruke obchody od výmyslu sveta, ale my chodíme do obchodov len keď niečo potrebujeme kúpiť. Mama dochádza do práce v meste a tak nakúpi každý deň. Ja aj moje sestry síce tiež musíme do školy denne cestovať, ale určite by sme nemenili.

Dôvodom, že som človekom patriacim do dediny, je aj skutočnosť, že na dedine sa žije inak. Život má na dedine iný rytmus. Mestský uponáhľaný štýl sa lepí aj na mňa, keď idem do školy či zo školy. Cupoce, dupoce, rýchlo, rýchlo… Utekaj od autobusu do školy, aby si prišla načas… ponáhľaj sa zo školy, aby si stihla autobus… Striasam ho poobede z pliec nastúpením do autobusu s hlbokým výdychom. Tu v horách má život iný krok, pomalší, nenáhlivý, rozvážnejší. Vie aj postáť, rozhliadnuť sa okolo seba. Nejde len po povrchu, ale viac aj do hĺbky.

Život na dedine sa nemení tak rýchlo ako v meste. Dýcha v ňom vždy trochu minulosti. Tu u nás žije málo ľudí, mnohí byty využívajú len rekreačne, tradície chýbajú. No mama spomína na zvyky z jej rodnej dediny často (tradície Vianoc, veľkonočné vrstvy putujúce dedinou, zvyky pri rôznych príležitostiach) a moje sesternice, ktoré tam žijú, majú aj vlastný kroj a tancujú v súbore. Ľudia sa snažia na dedine tradície uchovať, uvedomujú si ich vzácnosť a posolstvo z hlbín času.

Posolstvo radostí aj starostí života ľudí, ktorý tu žili pred nami.

A ešte jeden dôvod, prečo som človekom dediny, vám prezradím – dedina je hlboko vrytá v mojom srdci. Možno je život v meste pohodlnejší, bezstarostnejší, menej upracovaný… Lenže dedina sa usadila v mojom srdci.

P. S.: Viete čo? Prezradím vám tajomstvo – aj blato je na dedine úplne iné ako v meste. V meste je nepríjemne žltohnedé, čvachtavé, lepivé, všetko zamaže. Kým na dedine… Hej, dedina sa usadila v mojom srdci.

Ocenená práca: Kristína Ištvánová, 3. miesto v II. kategórii 1. ročníka literárnej súťaže Odkaz Karolíny Brüstleovej.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Eva Masná
– redaktorka obecného mesačníka Podhorský hlásnik
– občasník obce Podhorie, ktorý vychádza v snahe informovať všetkých občanov o tom, čo sa v obci deje a svojou troškou napomáhať budovať z obce jednu veľkú rodinu
Čerpané z: vlastný zdroj

Eva Masná, 12. 03. 2010 | Prečítané: 4132 | Rubrika: Rubrika pána Rubika

Doba slovenská
BILLA
Webhouse.sk
Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Sociálne siete
Anketa
Ktorý vtáčik z týchto fotografií sa vám najviac páči?

Kolibkárik čipčavý (9 hl.)
 
Sýkorka belasá (14 hl.)
 
Stehlík obyčajný (6 hl.)
 
Sokol myšiar (5 hl.)
 
Drozd plavý (0 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 34
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Imperializmus
06-07-20 * 20:27
 Re: Ruskí imperialisti
06-07-20 * 16:18
 Ruskí imperialisti
06-07-20 * 14:36
Lipka – diskusné fórum
Lipka
Diskuteri.sk
Diskuteri.sk
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Biblia očami vedy
Biblia očami vedy
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Spotrebiteľská Poradňasc
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore