www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republikyHumanistickí ateistiVoľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @266
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Deň humanistov 2016

19. 6. 2016

V nedeľu 19. júna 2016 bolo v Bratislave slnečno. Pred jedenástou hodinou sa na Primaciálnom námestí postupne zvítali humanisti z celého Slovenska, aby v Justiho sieni Primaciálneho paláca oslávili Deň humanistov 2016. V tento slávnostný deň Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov (SP) odovzdávala výročné ceny humanistov.

Na úvod sa k prítomným prihovoril Igor Šabek úryvkom od Eugena Vesnina.

Domovina, domovina,
meduplná, plná vína,
uzol, čo ma s tebou viaže,
nik na svete nerozviaže.

A pokračoval.

„Priatelia vzácni,
zvykli sme si Deň humanistov pripomínať cez rôzne podobenstvá, ktoré svedčia o výnimočných historických počinoch, práci i spätosti človeka s prírodou. Napokon, čas Letného slnovratu a úcta k človeku, človečenstvu a ľudskosti k tomu priam nabádajú.“

„Nie je dôvod meniť dobré tradície osláv nášho sviatku. No skúsme dnes dať väčší priestor fantázii, zabudnime na strasti bežných dní a prizvime si ako prostredníka vzťahov: človek – príroda – práca – história výsledok ľudského snaženia, ktorý, citujem: ‚…prišiel na svet spolu s civilizáciou. Vyzvime žiarivý zlatistý a rubínový nápoj, ktorý sprevádza historické údely človeka na cestách dobrých i zlých, ktorým sa ľudstvo liečilo aj omamovalo, povznášalo v ťažkých a zložitých chvíľach, oslavovalo ním víťazstvá a zapíjalo žiaľ z prehier.‘ (Pavol Dinka: Skalické búdy.) Nech je tu prítomný pozdrav Slnka – víno – vo svojich najrozmanitejších podobách, ktoré sme schopní vo svojej predstavivosti obsiahnuť.“

„Okrem toho, že dobré vínko môže byť vynikajúcim spoločníkom, je zároveň svedkom tvrdej a poctivej práce. Kolobeh prírodných cyklov v ňom zanecháva svoju stopu, je v ňom zhmotnená Zem, Vzduch, Voda i Slnko. Je teda ideálnym symbolom pre vzťah: človek – príroda – práca. A to sú hodnoty, ktoré máme v úcte a ktoré dnes chceme osláviť.“

„Nuž teda priatelia, slávme!“

Prítomných ďalej privítal podpredseda SP Marián Baťala. A predseda SP Roman Hradecký sa poďakoval hostiteľovi, za uskutočnenie podujatia v Justiho sieni.

Šabek, Poljak, Hradecký a Baťala

Zľava: Igor Šabek, Ivan Poljak, Roman Hradecký a Marián Baťala.

Zároveň predseda Spoločnosti Prometheus, Roman Hradecký, privítal medzi prítomnými Rastislava Škodu, vydavateľa Zošitov humanistov.

Igor Šabek pokračoval slovami:

Zostúp do pivnice
pod tvojou ostarnutou strechou
obnaž si hlavu
ukáž, že máš srdce
a pochváľ svoje mladé víno
ešte skôr ako ochutnáš
či si pochvalu zaslúži.

„Priatelia, nie nadarmo som si dnes prizval symboliku, spojenú s vínom. Bolo by totiž úžasné, keby sme tento sviatok oslávili v povznesenej nálade. Takej, ktorá sa dostaví, keď naše zmysly prijímajú príjemné podnety. Práve víno dokáže potešiť zrak svojou iskrivou, priam žiarivou farbou. Vie ulahodiť sluchu, keď sa plní čaša a keď ľahkým cinknutím dáme na známosť spriaznenosť s ostatnými účastníkmi slávnostného aktu. Jemnou vôňou vzbudí naše očakávania a pri dotyku v ústach sa stane vážnym prísľubom. A napokon chuťové poháriky zavŕšia z pozdravu Slnka, ktorý nie náhodou staré civilizácie považovali za božský nápoj.“

„Lenže tak, ako nápoj bohov dokáže tešiť naše zmysly, môže hudba a verše umocniť všetky tie príjemné podnety, ktoré nám víno ponúka. Aj dnes radi dáme priestor umeniu žiakov Základnej umeleckej školy Jána Albrechta v Bratislave, ktorí nám spríjemnia tento sviatočný deň.“

„Na úvod poprosím Samuela Michlíka, ktorý študuje pod pedagogickým vedením Mgr. art. Milana Spodniaka. V jeho podaní si vypočujeme Daniela Heviera a jeho Veľké myšlienky malého človeka.“

„Milý mladý priateľu, priestor je tvoj.“

Igor Šabek pokračoval:

Tichučko zaklop na sud
aby víno vedelo
že už prichádzaš
Je ešte plaché
a mohlo by sa naľakať
Potom by pred tebou cúvlo
a spravilo by z teba násilníka
Ale ak si zaklopal
a pozvali ťa ďalej
môžeš si otvoriť.

„Ak máme to šťastie a majster vinohradník, či vinár nás pozve ochutnať zo svojich pokladov, patrí sa začať bielym vínkom. V našom prípade sa stáva symbolom mladosti a priebojnosti, je prísľubom potešenia z poctivo odvedenej práce.“

„A tu sa zlatistý jas mení na realitu. Hodnota vedomostí sa sotva dá doceniť. Najmä, ak sa na slovenskom internete objaví projekt, ktorý si kladie za cieľ informovať o aktuálnom stave poznania v širšom kontexte. Internetový portál In Vivo magazín pútavou a zaujímavou formou podnecuje záujem o prírodu a vedie ku kritickému mysleniu. Je tým žiarivým jasom, svetlom v dnešnom mediálnom svete, ktoré dáva nádej, že veda a vedecké poznanie sa v našej spoločnosti nestanú utiahnutou Popoluškou, ale naopak, majú šancu prehovoriť a osloviť najmä mladých ľudí.“

Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov udelila čestný titul

Humanista roka 2016

internetovému magazínu In Vivo za významnú, viacročnú, inovatívnu a pútavú propagáciu vedy a jej poznatkov, za podporu kritického myslenia, za odhaľovanie a odmietanie nevedeckých povier a omylov.

Cenu za magazín In Vivo prevzala Pavlína Ilavská.


Igor Šabek:

„Priatelia, Jakub Blaho zo ZUŠ Jána Albrechta pod pedagogickým vedením Ivana Ťažkého nám teraz ponúkne gitarovú lahôdku – výber z Levočskej lýry, konkrétne Menuet č. 6 a Menuet č. 7. Nech sa páči!“

Odovzdanie ceny Veľvyslanec humanizmu

Igor Šabek:

Vtedy do čista vydýchni
hlbokú horkosť
celoživotnej námahy
a sladkosť svojho vína
odmeraj koštúrom
Ak sa potom zhlboka nadýchneš
víno ti samo bude stúpať v ústrety
až k samým ústam.

„Koštujme ďalej. Na rade je červené vínko. Zrelosť, námaha, prekonávanie prekážok a rozsah poznania sa odrážajú v jeho rubínovom jase. A tiež skúsenosť, že nič v živote nie je zadarmo. Lebo taký je zákon púte, ktorú máme vykonať. Najmä, ak nás cesty zavedú do ďalekých krajín, za poznaním cudzích kultúr a civilizácií. Cudzích, ale pri bližšom zoznámení vlastne bytostne blízkych. Pretože Čína, jej kultúrne tradície a filozofické smery vypovedajú o vzťahu človeka a prírody rečou, ktorej humanista veľmi dobre rozumie.“

„Nezriedka sme si pripomínali na rôznych úrovniach a mnohorakými spôsobmi, že pre nás je určujúcou hodnotou človek. Akosi sa k tomu žiada pripojiť: človek, ako súčasť prírody. Myslím, že by sme nikdy nemali zabúdať na to, čo nás presahuje – zákony prírody, ktoré nik nepokriví, neprispôsobí svojim záujmom a potrebám, a ktoré sú všeobecne platné. V takom duchu by sme mali kráčať po svojej ceste. Aj o tom rozpráva Tao – Cesta, jeden z filozofických smerov starovekej Číny. Azda nepreženiem, ak poviem, že múdrosť Ríše stredu naplnila život našej najvýznamnejšej sinologičky Maríny Čarnogurskej-Ferancovej vrchovatým spôsobom. Tá múdrosť, ktorá oslavuje prírodu, prirodzenosť a krásu v jej prapôvodnej podobe a vzájomnom prepojení.“

Čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2016 získala Marína Čarnogurská-Ferancová.

Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov udelila čestný titul

Veľvyslanec humanizmu 2016

Maríne Čarnogurskej-Ferancovej za aktívnu a otvorenú obhajobu tolerancie, významu a hodnoty civilizácií i jednotlivcov neveriacich v boha, i za rešpektovanie a úctu ľudstva k prírode v ich prirodzenom životnom vzťahu.


Igor Šabek:

Teraz si naplň pohár
a prilož ho k ústam
Ale podrž hlt na jazyku
aby si mohol vychutnávať čas
všetkými zmyslami
Lebo ak zmysly posúriš
nedáš čas vínu
aby sa ti oddalo
telom i dušou
a víno nebude môcť o chvíľu
oddane svedčiť o tebe.

„Teda tak, priatelia. Aj čas je vo víne obsiahnutý. Od strihania viniča až po zber úrody, jej spracovanie a dorobenie zlatistého moku. Drahokamov v prenesenom i vlastnom zmysle slova. Napokon, taká je práca človeka, a taký je náš údel. V pravidelných cykloch prírody sa starať o vinič, zber úrody a jej spracovanie. V prenesenom i vlastnom zmysle slova. A potom – azda sa dostaví zaslúžená odmena. Sviatočné chvíle, ktoré si môžeme vychutnať so svojimi blízkymi a dobrými priateľmi. Tak, ako dnes a v spoločnosti dobrého vínka.“

„Až nastane správny čas, pripime si na pevné zdravie, priatelia, na Letný slnovrat, a na to, že o rok stretneme sa zas.“

„Zostáva doplniť, že slávnostnú časť Dňa humanistov sprevádzali okrem úvodného úryvku od Eugena Vesnina verše oddanej obdivovateľky vínneho moku Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej. Všetky verše sú prevzaté z publikácie Pavol Dinka: Skalické búdy.“

„Pekný slávnostný deň, priatelia!“

Pod čiarou

Internetový magazín In Vivo – Humanista roka 2016

V dnešnej dobe, keď sme zahltení množstvom informácií, rôznorodých kvalít a obsahu, v priestore plného mediálnych hier, útokov a manipulácií, sa len veľmi ťažko získava priestor pre objektívny, vedecký názor, prezentujúci aktuálny stav poznania. Jedným z neobvyklých a užitočných projektov na slovenskom internete je portál In Vivo magazín.

Vznik In Vivo magazínu je spojený s časom, keď vznikol ako študentský projekt. Odvtedy prešiel viacerými zmenami a musel prekonať viacero prekážok, aby sa udržal v súčasnej podobe s perspektívou a zámerom jeho ďalšieho rozvoja. Jeho zakladateľom a garantom udržateľnosti je Dušan Valent, ktorý vyštudoval geológiu a paleontológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Portál uverejnil od januára 2012 viac ako štyristo popularizačných článkov. Na rozdiel od mnohých iných portálov nie je In Vivo „vykrádačom obsahu“ z cudzích stránok a zdrojov. Má vlastnú základňu autorov, ktorí publikujú vlastné články. Portál sa snaží o jedinečnosť svojho obsahu, a až na výnimky neuverejňuje materiály o jednotlivých nových výskumoch, čo robia iné početné spravodajské weby. In Vivo zdôrazňuje:

„Snažíme sa totiž informovať o aktuálnom stave poznania v širšom kontexte prostredníctvom textov, ktoré rozsahom a hĺbkou prevyšujú typické štvor-päť odstavcové články na internete.“

Portál je presne vyprofilovaný a prináša témy a kvalitu obsahu, ktorá nie je na slovenskom webe bežná.

In Vivo magazín však nevyčerpáva svoje aktivity len prezentáciou portálu, ale pripravuje viaceré sprievodné aktivity na internete a organizuje i prednáškovú činnosť pre školy a ďalších záujemcov, prípadne i širokú verejnosť v priestoroch Slovenského národného múzea, či v Mestskej knižnici v Bratislave. Cieľom prednášok je pútavou a zrozumiteľnou formou podnietiť záujem o prírodu a viesť ku kritickému mysleniu. Prednášky nenahrádzajú školské vyučovanie, dopĺňajú ho a rozširujú získané poznanie. Ako prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa ponúkajú zaujímavé, ale často menej známe informácie o významných témach či fenoménoch. Nepredstavujú iba strohý výber kuriozít a zaujímavostí. Ku každej téme sa snažia ponúknuť celú škálu faktov, a tak vytvoriť komplexný obraz v širšom kontexte.

Začiatkom školského roka 2015/2016 nadviazal portál In Vivo magazín spoluprácu s Knižnicou Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote a Mestskou knižnicou v Hnúšti. Príležitostné prednášky pripravujú v zmysluplných blokoch v Mestskej knižnici v Bratislave – v úseku literatúry pre deti a mládež, Mestskej knižnici v Trstenej a ďalších inštitúciách.

Prevádzka portálu na internete si vyžaduje veľké úsilie a dostatok kvalitne spracovaného materiálu, pretože samotné menu webového portálu je neobvykle široké a pestré, ako o tom vypovedajú jednotlivé tématické okruhy: Zbúrané mýty, Pravek, Kozmos, Zem, Zdravie, Evolúcia, História, Záhady a zvláštne javy, Veda a Myslenie.

Tento široký a pestrý rozsah a kvalitu obsahu garantujú spolupracujúci autori z oblasti antropológie, genetiky, astronómie, astrofyziky, geológie a viacero ďalších vedných oblastí vrátane medicíny a elektrotechniky. S portálom spolupracujú aj autori, ktorí sa venujú problematike konšpiračných teórií, záhadným javom, ale aj otázkam viery a náboženstva. O technickú kvalitu portálu sa stará webdeveloper na voľnej nohe.

In Vivo pôsobí i na sociálnych sieťach. Má vlastnú stránku Google+, Twitter a stránku na Facebooku. Magazínu na internete napomáhajú tiež dve podporné stránky na Facebooku: Vesmír a Prehistorický život.

Pod čiarou

Pani Marína Čarnogurská-Ferancová – Veľvyslanec humanizmu 2016

Narodila sa 11. júna 1940 v Bratislave. Pretože jej otcom bol známy politik z obdobia vojnového slovenského štátu – poslanec Slovenského snemu Pavol Čarnogurský – mala rovnako ako jej ostatní súrodenci, sťažený prístup k vzdelaniu. Na gymnázium sa dostala až v Kežmarku, no zmaturovala nakoniec predsa v Bratislave v roku 1957, avšak zároveň so zákazom ísť na vysokú školu. Nejaký čas preto pracovala ako detská zdravotná sestra a súkromne sa popritom venovala čínštine. Na štúdium čínskeho jazyka a filozofie na Filozofickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe ju prijali až počas liberalizácie pomerov v roku 1963. Marína Čarnogurská o tomto období hovorí:

„Keďže som v mladosti vyrastala v silne katolíckej rodine, kde som na všetky svetonázorové problémy, s ktorými som v období dospievania zápasila, nenachádzala spoľahlivé odpovede, mala som obrovské šťastie, že ma život práve v tom čase dotlačil k štúdiu sinológie i filozofie na Filologickej i Filozofickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe. Stalo sa to v roku 1963, keď po šiestich rokoch zákazu vysokoškolského štúdia sa nado mnou aspoň v Prahe predsa len nakoniec zľutovali. (Pretože som predtým, len tak pre vlastné potešenie, navštevovala v bratislavskej jazykovej škole kurzy čínštiny.) Bolo to potom práve tých šťastných päť rokov (1963 – 1968) československého ideologického odmäku, kedy jedine som mala šancu v socialistickom Československu vyštudovať.“

Po vysokoškolskom štúdiu v Prahe bola v rokoch 1969 – 1972 prijatá na internú ašpirantúru na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde však už medzitým začal proces tzv. normalizácie, a tak nemala dovolené obhájiť kandidátsku prácu, a ani získať zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu a odbornému zameraniu. Preto v rokoch 1973 – 1990 pracovala v knižnom sklade ako pisárka anglickej obchodnej korešpondencie. Po rehabilitácii v roku 1990 pôsobila v Literárnovednom ústave, a od roku 1991 ako vedecká pracovníčka v Ústave orientalistiky SAV.

Pani Marína Čarnogurská vytvorila celoživotné vedecké dielo, ktorým sa zaradila medzi špičkových znalcov klasickej čínskej kultúry, literatúry a filozofie vo svete. V tomto diele vypracovala vlastné originálne interpretácie kľúčových etáp, smerov a predstaviteľov čínskeho myslenia na báze hlbokého štúdia pôvodných prameňov, poskytla kritické a historické analýzy ich kultúrnych zdrojov a súvislostí. Za svoje vedecké dielo bola viacnásobne ocenená, medzi nimi u nás v SAV aj Čestnou plaketou Ľudovíta Štúra a v Číne Čínskou štátnou cenou za prínos v oblasti čínskej knižnej kultúry.

Neoddeliteľnou súčasťou jej vedeckého diela je aj prekladateľské dielo, ktorým sprostredkovala slovenskej kultúrnej a vedeckej obci klasické dedičstvo čínskej literatúry a filozofie. Do slovenčiny preložila filozofické diela Konfucia, Mencia a „čínskeho Aristotela“ Sün c'a. V spolupráci s Egonom Bondym preložila a literárne zrekonštruovala pôvodnú formu originálu Lao'c: O Ceste Tao a Jej tvorivej energii Te a vďaka svojmu dvanásťročnému úsiliu preložila aj vrcholné dielo čínskej klasickej literatúry štvordielny Cchao Süe-čchinov Sen o červenom pavilóne, ktorý má v jej preklade skoro tritisíc strán.

Zložité životné osudy, dlhodobé štúdium čínskej filozofie, literatúry i kultúry ju priviedlo k poznaniu, ktoré otvorene prezentuje a obhajuje vo verejnosti. Presadzuje toleranciu, rešpektovanie prírody, ale aj nevyhnutnosť poznania myslenia a kultúr iných národov. Upozorňuje, že naše svetonázorové dedičstvo nie je celosvetovo platné.

„Monoteistické náboženstvo je ako droga, ktorá keď človeka omámi, úplne mu zmení jeho vedomie. A práve dnes bádame (nielen na katolíckom či židovskom ortodoxnom dogmatizme, ale i na islamskom fundamentalizme neštítiacom sa už ani terorizmu), čoho všetkého je (či už ideologickým či náboženským dogmatizmom) zmenené ľudské vedomie schopné. A najhoršie na tom je, že sme aj my v rámci kresťanského náboženstva prijali predstavu, že sme boli na Zem vyhnaní z nebeského raja, do ktorého sa pomocou Boha máme opäť vrátiť. Pokiaľ zostaneme v ošiali našej odcudzenej viery v Boha, a nie v konštruktívnej obnove našej úcty k Zemi a jej prírode, tak nás nijaký zázrak nezachráni a prírodné procesy premien nás z pozemskej reality vyradia ako všetky tie životné formy, ktoré sa už stali pre ďalšie bytie Zeme nefunkčné. No verím, že ľudstvo až takú hroznú hlúposť neurobí a spamätá sa zo svojich na život Zeme regresívne pôsobiacich pseudoprávd a zachráni tu svoje životné podmienky a nespoliehajúc sa pritom na Boha! Nuž, ale nato potrebujeme priestor na slobodnú realizáciu svetonázorových orientácií aj občanov Zeme bez náboženského vierovyznania.“

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Ján ParadaJán Parada
laik s celoživotným vzdelávaním
Čerpané z:
vlastný zdroj

Ján Parada, 20. 06. 2016 | Prečítané: 1021 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Čítate časopis Prometheus?

Áno (170 hl.)
 
Nie (56 hl.)
 
Tento časopis zatiaľ nepoznám (70 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 296
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Ceny humanistov 2017
Jubilejný 10. ročník sa uskutočnil v nedeľu 18. júna 2017.
Pozri: Ceny humanistov 2017
Nové vo fóre
 Re: ateisti nie su veriaci
24-06-17 * 07:06
 ;)
23-06-17 * 21:52
 povinne citanie
23-06-17 * 21:50
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore