www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republikyHumanistickí ateistiVoľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @654
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Súmrak bohov zo Súmračnej 27

V prípade fatálnej prehry Roberta Fica v prezidentských voľbách sa potvrdilo okrem iného aj to, že bohorovnosť sa nevypláca a nikomu nerastú stromy do neba

To však platí pre každého, vrátane Andreja Kisku, okolo ktorého sa už vynárajú obskúrne postavy typu Toma Nicholsona.

Napriek vystupňovanej predvolebnej atmosfére stále platí, že účasť na voľbách do značnej miery zodpovedá poznaniu skutočného pozadia mocenskej a ekonomickej mašinérie pôsobiacej za fasádou demokratického rozhodovania. Polovica oprávnených voličov jednoducho nedala svoj hlas ani jednému z politických súperov, takže zdanlivo vysoké percentá výsledkov hlasovania treba zreálniť poukázaním na uvedený holý fakt.

Namieste by teda mala byť opodstatnená pokora oboch finalistov volebného súboja – prinajmenšom k oným 50 percentám dospelých obyvateľov Slovenska, ktorí dozaista nie z pohodlnosti, ale z hlbokého presvedčenia nevyužili svoje volebné právo v prospech ani jedného z nich. Tejto skutočností zodpovedá aj sila ich mandátu bez akéhokoľvek kozmetického prikrášľovania. Chápem, že pokora, teda poníženosť či rešpekt vo vzťahu k občanom nie je vlastnosť, ktorú možno očakávať od vypočítavých politikov a tobôž od nevypočítateľných podnikateľov. Veď nijaký dravec nikdy nebude bylinožravec.

Popri opodstatnenej skepse k systému, ktorý očividne zlyháva vo svojich najhlbších základoch, azda treba nahlas vysloviť aspoň niekoľko kľúčových postrehov a ťažiskových poznámok na okraj elementárnych chýb šachových veľmajstrov súťažiacich o najvyšší ústavný post v lokálnych podmienkach neveľkej a nedôležitej krajiny v srdci nášho kontinentu a na rozhraní geopolitických gravitačných polí rozhodujúcich globálnych hráčov.

Začnime od bodu, kde sídli centrála vládnucej strany, používajúcej prevažne ľavicovú rétoriku a uplatňujúcej najmä podnikateľské záujmy svojich lobistických skupín. Na Súmračnej 27 okrem Smeru-SD ostentatívne majú svoju adresu akciové spoločnosti DONAR Slovakia a PRVÁ LOBBING. Pravdaže, to zďaleka nie sú jediné firmy a ich majitelia, ktorým fakticky patrí a verne slúži dominantná politická strana v SR. Skôr ide o prejav neuveriteľného sebavedomia a demonštratívnej arogancie, veď aspoň formálne si mohli zaregistrovať sídla kdekoľvek inde.

Kameňom úrazu bolo aj úsilie premiéra a jeho stratégov ovládnuť všetko – od zákonodarného zboru cez výkonnú moc až po úrad prezidenta, pričom na relatívne dlhej zberateľskej ceste nepohrdli ani omrvinkami, k akým patrí Spolok slovenských spisovateľov (SSS) a jeho časopis Literárny týždenník. Týchto duchovných inštitúcií sa zmocnili približne pred rokom a za jedného zo súčasných troch predsedov SSS dosadili človeka, ktorý sa na internetovej predvolebnej stránke zjavil medzi podporovateľmi prezidentských ambícií premiéra spolu s dvoma renomovanými miliardármi.

To sú tie kvapky, z ktorých postupne vzniká more dôvodov, prečo nedôverovať proklamovanej ľavicovej orientácii politického subjektu reprezentovaného nielen v pozadí, ale aj v popredí postavami známymi najmä z pôsobenia v podnikateľskej sfére. K vyparovaniu ľavicového imidžu Smeru-SD sa pridružilo aj nedomyslené chytanie mnohých zajacov naraz, vrátane márnej snahy uchádzať sa o priazeň konzervatívnej voličskej základne KDH.

V tejto súvislosti svieti ako výstražné znamenie priame angažovanie kardinála Jána Chryzostoma Korca – pri všetkej úcte k jeho dramatickému životnému príbehu tajne vysväteného biskupa, k jeho pokročilému veku a k jeho niekdajšej rozsiahlej teologicky zameranej publikačnej činnosti. Nevedno, komu a s akým úmyslom mohlo zísť na um takto cynicky, ale kontraproduktívne a vrcholne nevhodne vytiahnuť z rukáva eso v podobe osobnosti, ktorá už pred niekoľkými rokmi ukončila aktívnu cirkevnú misiu a dokonca sa pred dlhším časom ocitla na rozhraní života a smrti. Bolo to rovnako necitlivé a ťažkopádne gesto vo vzťahu ku kardinálovi, ako aj vo vzťahu k vnímavej verejnosti.

Presuňme sa však aj na druhú stranu volebnej súťaže, v ktorej napokon voliči vystavili zatiaľ ničím nekrytý šek jednému z finančných žralokov, ktorý si pred časom začal vylepšovať imidž filantropiou. Opätovne sa žiada pripomenúť a zdôrazniť objektívnu potrebu odrátať z jeho výrazného úspechu uvedených 50 percent nehlasujúcich dospelých občanov. To je rezervoár s veľkým potenciálom, ktorý sa skôr či neskôr môže obrátiť aj proti nemu. Samozrejme – ak nevezmeme do úvahy chladnokrvný predpoklad, že ľudia, ktorí nechodia voliť z principiálnych pohnútok, nezmenia svoje správanie ani v budúcnosti.

Do značnej miery vyznelo sympaticky, že na rozdiel od premiéra sa jeho protikandidát neuchyľoval k agresívnym ťahom a k pokusom viesť kampaň s prioritou diskreditovať a kriminalizovať súpera, z čoho sa Smer dodnes nepoučil napriek opakovaným neblahým skúsenostiam z minulosti, keď si podobnými akciami SIS (ktorú vtedy riadil dnešný šéf Národného bezpečnostného úradu) zatarasil cestu ku kooperácii so štandardnými, medzinárodne etablovanými politickými stranami a musel vládnuť so zhasínajúcim HZDS a s finančne ešte nenásytnejšou SNS.

V načrtnutej rovine treba vnímať aj ústretové vyjadrenia Andreja Kisku vo vzťahu k našim spoluobčanom maďarskej národnosti, ktorí sa mu pri hlasovaní zreteľne odvďačili. Zložitejšou otázkou sa však môže stať uspokojovanie prípadných exponenciálne rastúcich nárokov zo strany politických reprezentantov etnickej menšiny, najmä vzhľadom na určité extrémne požiadavky niektorých spomedzi ich militantne zameraných partnerov v zahraničí.

Nedá sa vylúčiť ani repríza scenára z obdobia postupnej erózie HZDS, ktorého privatizačné pozadie svojho času vymenilo opotrebovanú vlajku hnutia za novú zástavu Smeru a starnúceho Vladimíra Mečiara nahradilo v pozícii lídra vtedy mladým Robertom Ficom. Tak či onak – súmrak bohov zo Súmračnej 27 sa stal (najmä pre nich neočakávanou) politickou realitou, s ktorou budú musieť žiť. Dá sa predpokladať, že tí najživotaschopnejší – nielen podnikatelia, ale aj kariérni politici (napríklad poslanci NR SR), ktorí už prešli skokom z HZDS do Smeru, sa začnú opäť neomylne obzerať, kam preskočiť v bližšej či vzdialenejšej budúcnosti.

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Mgr. art. Pavol Janík, PhD.
– básnik, dramatik, publicista, prekladateľ
Čerpané z:
vlastný zdroj, osobná stránka

Pavol Janík, 30. 03. 2014 | Prečítané: 28834 | Rubrika: Polemika o…

Euro kalkulačka
Euro kalkulačka EUR Euro kalkulačka SKK
Anketa
Čítali ste knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz?

Áno (323 hl.)
 
Nie (221 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 544
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Ceny humanistov 2017
Jubilejný 10. ročník sa uskutoční v sobotu 17. júna 2017. Sledujte neskôr uverejnenú pozvánku s bližšími informáciami.
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore