www.humanisti.sk
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @272
Počítadlo


Spam poison

Prečo je laicizmus aktuálny?

Masívna imigrácia moslimov stavia sekulárnu Európu pred novú výzvu

laicizmusIslam patrí k Nemecku a kresťanstvo k Turecku, prehlásil spolkový prezident Christian Wulf. Je to tak? Nemecká ústava dosiaľ de facto nadržiava iba kresťanským cirkvám, kým Turecko cirkvi štátne kontroluje a obmedzuje. Náboženské menšiny ako kresťanstvo to tam majú ťažké. Vo vzornom laicistickom štáte Francúzsko si prezident Nicolas Sarkozy privolal hnev ľudu, keď navrhol oslabiť striktný laicizmus. V Nemecku ide generálny tajomník liberálov Christian Lindner opačným smerom: „Kresťanstvo nie je nemecké štátne náboženstvo, ale osobné vyznanie občana; dôležité princípy ústavy boli vybojované a pretrvávajú len proti odporu cirkví.“ Sociálni demokrati si založili pracovnú skupinu „Laicisti v SPD“.

Čo znamená laicizmus?

Dnes sa pod laicizmom rozumie veta v ústave, ktorá prísne oddeľuje štát a náboženstvo. Súčasne je odpoveďou na aktuálne migračno-politické otázky. Masívna imigrácia moslimov stavia sekulárnu Európu pred novú výzvu – rovnako ako islam. Moslimovia v európskej diaspóre sú pre nás nový jav. V ich právnej tradícii dominuje silný ohľad na Boha, čo koliduje v kresťansky impregnovanej západnej spoločnosti od jej počiatkov v antike s odlukou náboženstva a práva, cirkvi a štátu. Diskutuje sa o tom, či sa v blízkej budúcnosti môže vyvinúť taký euro-islam, ktorý sa v cieľovej krajine udomácni, alebo či ostanú zákopy medzi vierami neprekonateľné a vyústia do tvorby paralelných spoločností.

Aké riešenie ponúka laicizmus pri integrácii?

Nekomplikované, jasné, nepripúšťajúce relativizáciu: Náboženstvo je súkromná záležitosť, štát musí byť v každom smere neutrálny. Migrantom neponúka laicizmus most do väčšinovej spoločnosti, ale skôr vlastný prístup k novému štátu. Predstava vyzerá tak, že štát, utiahnutý do pozadia, môže lepšie integrovať svojich príslušníkov ako štát, ktorý formuluje priame alebo nepriame vyznania. Migranti sa s ním ľahšie identifikujú, on rešpektuje ich slobodné súkromné náboženské prejavy. Viere väčšiny sa samozrejme priznajú rovnaké práva.

Odkiaľ pochádza ten výraz?

V starogréčtine značí pojem „laikos“ tých, ktorí patria k ľudu, jednoduchých ľudí. Cez latinské „laicus“ ako opak ku „clericus“, duchovný, sa v stredoveku význam posunul od nie-duchovného k „nevzdelanému“. Príčinou bolo, že pre deti bez majetných rodičov sa cesty ku vzdelaniu otvárali hlavne cez cirkvi.

V nemeckej a našej rečovej oblasti ostal výraz „laik“ pre opak profesionality, vo francúzštine sa tento význam stratil či neuplatnil. Starofrancúzske „lai“ dalo neskoršie „laïcité“, náš laicizmus, ateizmus či humanizmus. (Treba si zvyknúť na skutočnosť, že v rozličných štátoch sveta existujú pre neveriacich rozličné pomenovania – pozn. prekl.)

Ako sa vyvíjal laicizmus?

Asi tak, ako osvietenstvo a európska moderna: ohraničovaním, a to najmä voči katolíckej cirkvi. Protireformácia dokázala svoju nezmieriteľnosť s novou dobou. Na heslách francúzskej revolúcie – sloboda, rovnosť, bratstvo – narazili pápeži veľmi skoro na neprístojnosti, najmä pri slobode, na slobodu náboženstiev. „Tým, že sa všetkým náboženstvám bez rozdielu priznajú rovnaké práva, zamieňa sa sloboda s omylom“, napísal pápež Pius VII. francúzskym biskupom. Vo svojom Syllabus errorum (Zozname omylov), zlopovestnom dodatku k encyklike z roku 1864, bol neskoršie Pius IX . konkrétnejší a odmietol štátne školy; pripustil len katolícku vieru ako štátne náboženstvo.

Ako reagovali Francúzi?

Na začiatku 20. storočia stret vyvrcholil – reakčné sily s oporou v šľachte, vojsku a cirkvi stáli zoči-voči meštianstvu, ktoré zmýšľalo republikánsky a demokraticky. Rok 1905 priniesol zákon o odluke a platí za zrod laicizmu; boj bol rozhodnutý: náboženské symboly a vplyvy boli z verejného života vylúčené, cirkevné školy pozatvárané, výučba náboženstva bola zrušená, sakrálne stavby prešli do majetku štátu, zo škôl a súdov zmizli krucifixy. Podľa údajov publikácie „Svet náboženstiev“ sa dnes označuje každý druhý Francúz za katolíka, každý tretí je bez vyznania, 9 % je moslimov, 3 % protestantov a 1 % sú židia.

Je laicizmus protináboženský?

V podstate nie je. Historicky bol a je antiklerikálny, napadol a napáda šírenie moci cirkvi, odmieta jej nároky, zastavil jej podporu štátom. Ale nenapádal kresťanstvo. Jeho antiklerikálne zameranie sa aj dnes stretáva so súhlasom občanov, ako to dosvedčila diskusia o sexuálnom zneužívaní, obmedzená spočiatku na cirkevné inštitúcie. Fixácia na rovnosť náboženstiev robí laicizmus atraktívnym najmä pre ľavicové a ľavicovo liberálne kruhy. Tam sú aj antiklerikálne reflexy výraznejšie ako v liberálno-konzervatívnom meštianstve.

Kde existuje laicizmus dnes?

Asi tucet štátov má laicizmus vo svojej ústave; v Európe len Francúzsko a Portugalsko. Okrem toho však o. i. Japonsko, Mexiko a India. Od 2. vatikánskeho koncilu sa s tým katolícka cirkev oficiálne zmierila. Za čias zakladateľa Atatürka hnalo Turecko francúzsky model na špičku noža; dnes tam dozerá na cirkvi osobitný úrad, diyanet, ktorý je však súčasne najvyššou islamskou autoritou štátu. Náboženstvo sa tak stalo predmetom štátnej správy, čo je medzinárodná zvláštnosť.

Aké šance má laicizmus v Nemecku a v Európe?

V Nemecku je ústava pre cirkvi otvorená; výučba náboženstva je ústavné právo; kríže v školách sú povolené, ak si nikto nesťažuje. Štát vyberá pre cirkvi dane a dáva im privilégium spoločností verejného práva. Moslimovia smú stavať mešity. Zatiaľ však ich cirkvi nemajú štatút spoločností verejného práva, ženy so šatkou na hlave nesmú často byť učiteľkami a žiaci sa nesmú všade na pôde školy modliť. Pre prísny laicizmus by sa však musela ústava na mnohých miestach zmeniť. Zatiaľ je vplyv kresťanských elít na rozhodujúcich miestach štátnej moci príliš silný. Pre Európu platí: Čím väčšia je kultúrna rôznorodosť, tým väčšmi sa nábožensky odfarbia práva. Príkladne je to viditeľné na Európskom súdnom dvore pre ľudské práva s jeho 47 sudcami zo 47 národov. Jeho jurisdikcia vykazuje tendencie k laicizmu, ale kladie veľký dôraz na rovnaké zaobchádzanie so všetkými náboženstvami. To je zásada, s ktorou by sa nemecký model v budúcnosti mohol dostať do konfliktu.

Je laicizmus najlepšie riešenie?

Odluka od cirkví, odstup od náboženstiev, presadzovanie rozumného uvažovania – to sú najdôležitejšie výdobytky moderného štátu. Iná otázka je, či má štát podporovať okázalú prítomnosť náboženstva vo verejnosti – tým sa vystaviť možnosti identifikácie s niektorým väčšinovým náboženstvom. Pre laicistov je to absurdná predstava. Ale na druhej strane: Kto cestuje po cudzích krajinách a nechá sa poznať ako veriaci, vzbudí pozornosť a ľahko sa dostane do rozhovoru. Viera vyvoláva očakávané reakcie, vytvára spoločenstvá, vyžaduje rešpekt a podáva ho. Okrem toho: Neboli to vždy náboženstvá, čo vytváralo hodnoty, ale hotové hodnoty sa s pomocou náboženstiev často ľahšie sprostredkujú ako s pomocou abstraktných ústavoprávnych kategórií. Iste, náboženstvá môžu pôsobiť vyraďujúco – ale aj veľmi integratívne.

Ďakujem priateľom e-zinu Humanisti.sk za preklad.
Chcete sa vyjadriť? Využite
diskusné fórum.

Jost Müller-Neuhof
redaktor, politický komentátor
Čerpané z:
denník Der Tagesspiegel, 24. 10. 2010, Was ist Laizismus?

Jost Müller-Neuhof, 16. 02. 2011 | Prečítané: 3033 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Anketa
Čítali ste knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz?

Áno (521 hl.)
 
Nie (388 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 909
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Nie
16-08-19 * 19:42
 Re: Internet
16-08-19 * 19:05
 RE: Zbierka náboženských nezmyslov
16-08-19 * 18:50
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore