www.humanisti.sk
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @372
Počítadlo


Spam poison

Básnik ľúbostného citu

Janko Jesenský

LÁSKA JE SLNKO
Výber ľúbostnej poézie

Počítaš mi…

Počítaš mi vrásky v čele,
jarky žitia, nitky lásky.
Kto miluje nepočíta
ani bozky, ani vrásky.

Láska to je slnko,
nikdy nespočítaš jeho fľaky.
Na lásku kto s láskou hľadí,
musí, musí klopiť zraky.

Ja túžim…

Ja túžim, ale neviem sám,
kam mi tá túžba letí, kam?
Je ako padlý žltý list,
čo tancuje na vetra hvizd.

Ja milujem, lež neviem sám,
či je to láska a či klam?
Je ako blesk slnka z ranných chmár,
nehreje ani nechladí mi tvár.

Ja žijem, ale či ja viem,
či je to život a či sen?
Či snívam idúc životom,
či žijem stále vďaka snom?

Pieseň lásky

Išiel som ja nie raz, nie dva
k vám po spev, čo v duši býva,
ktorý mlčí, keď chce vravieť,
oči klopí, keď sa díva,
aby seba neprezradil,
perlu svoju v klbko zavil,
aby v svojom utajení,
celú svoju pieseň zjavil,
pieseň krásnu, utešenú,
pieseň mäkkú, sladkú, čudnú,
pieseň v očiach, ktoré horia,
pieseň v lícach, ktoré rudnú,
pieseň v roztúženom srdci,
čo sa zavrie, nevypovie,
pieseň tichú, najnežnejšiu,
pieseň, čo sa láskou zovie.

Šiel som po ňu nie raz, nie dva,
vaše oči vždy sa smiali,
vaše ústa zvonným smiechom
celú pieseň zaspievali.

Nie je láska, čo sa smeje.
Vážne býva, čo je z neba.
Láska smiechom, rovným, hlasným
nikdy neprezrádza seba.

A tú pieseň najvážnejšiu
som v tom vašom smiechu strácal.
Strácal, strácal. Pomaličky,
pomaly sa domov vracal.

Janko Jesenský – Láska je slnko

Janko JesenskýProzaik a básnik Janko Jesenský (1874 – 1945) bol svojím bytostným uspôsobením burič, hoci na fotografiách, ktoré sa zachovali, na nás môže pôsobiť ako uhladený meštiak. Často zaujímal nekonformné postoje, a to tak smerom k literárnej tradícii, k dobovým estetickým kánonom, ako aj voči spoločenským konvenciám, ba i k oficiálnej moci. Jeho pozícia v našej národnej literatúre preto nebola vždy jednoduchá a jednoznačná, skôr naopak, bola komplikovaná.

Napríklad obdobie vojnovej Slovenskej republiky: Predstavitelia katolíckej moderny (Rudolf Dilong, Karol Strmeň, Gorazd Zvonický, Ján Haranta a iní) bez problémov a hojne vydávali básnické zbierky, pretože myšlienkové východiská ich tvorby neboli v rozpore s proklamovanou dobovou ideológiou. Veľmi za nimi nezaostávali ani básnici nadrealisti (Vladimír Reisel, Ján Rak, Július Lenko aj iní), ktorých umelecká metóda, opierajúca sa o vysokú mieru metaforickej abstraktnosti, unikala pozornosti vtedajších cenzorov. V tom čase vyšli ťažiskové diela próz naturizmu (Margita Figuli, Dobroslav Chrobák , František Švantner, Ľudo Ondrejov…), keďže nereflektovali danú spoločenskú situáciu, ale pestovali mýtus vidieckeho človeka žijúceho v symbióze s prírodným svetom.

Janko Jesenský však v rovnakom čase veľa publikačného priestoru nemal, písal totiž básne, v ktorých otvorene pranieroval konkrétnych politikov, odsudzoval fašizmus, vysmieval sa z gardistických uniforiem, ba zosmiešňoval aj Tretiu Ríšu. V čase socializmu, keď už tvorca nebol medzi živými a jeho dielo bolo uzavreté, literárna historiografia na jednej strane nemohla Jesenského nechváliť za jeho nekompromisné protifašistické postoje a kritické sondy do spoločenských vzťahov v predvojnovom Československu, ale na druhej strane mu vyčítala, že zostal na pozíciách buržoázneho demokrata či liberála a nepochopil význam boľševickej revolúcie v Rusku.
Nuž buriči to nikdy nemali ľahké.

Janko Jesenský sa narodil v Martine, ktorý bol v tom čase centrom slovenského národného i kultúrneho života. Jeho otec, povolaním advokát, bol významným predstaviteľom národného hnutia. Gymnaziálne štúdia absolvoval Janko Jesenský v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a v Kežmarku, kde zmaturoval. Potom vyštudoval dvojročnú právnickú akadémiu v Prešove a právnické štúdiá ukončil v Kluži v Rumunsku, kde získal aj doktorát. Ako koncipient pôsobil na rôznych miestach Slovenska, až do roku 1905, keď zložil advokátsku skúšku. Vzápätí si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu v Bánovciach nad Bebravou, kde pôsobil až do roku 1914, kedy musel narukovať. Nedlho potom ho odvelili na východný front, kde však zakrátko prešiel na ruskú stranu. V Rusku pobudol vo viacerých zajateckých táboroch a stal sa tam čelným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho sa o vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Zažil aj peripetie jeho ozbrojenej zložky – légií. Po návrate domov vstúpil do služieb štátnej správy mladej Československej republiky – pôsobil ako župan, a to najprv v gemersko-malohontskej župe, potom v nitrianskej. Od roku 1928 až do odchodu na penziu v roku 1935 pôsobil v Krajinskom úrade v Bratislave ako vládny radca a viceprezident. Zomrel v Bratislave v roku 1945, jeho telesné pozostatky boli po čase prenesené do rodného mesta a uložené na Národnom cintoríne.

K najvýznamnejším Jesenského básnickým dielam patria zbierky Verše, Zo zajatia, Verše II, Po búrkach, Proti noci, Na zlobu dňa. Ako prozaika ho preslávila najmä kniha poviedok Malomestské rozprávky (niektoré texty z nej sa stali aj predlohami pre filmové spracovanie) a rozsiahly román Demokrati, v ktorom nielen s humorom, ale i so satirickým ostrím, zobrazil „odvrátenú tvár“ vyššej slovenskej spoločnosti a politiky z obdobia dvadsiatych a začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia.

Z čisto literárneho pohľadu špecifikum Jesenského postavenia v poézii (ale napokon aj v próze) spočíva v tom, že ako básnik sa pohyboval na rozhraní kritického realizmu a moderny. Počas celého svojho umeleckého života osciloval medzi týmito dvoma pólmi, ktoré síce nie sú v absolútnom protiklade (keďže časovo moderna nadväzuje na realizmus), ale predsa len predstavujú odlišné estetické koncepcie.

Zbierka Verše, básnická prvotina Janka Jesenského, vyšla v roku 1905. Pozitívne ju hodnotila nielen dobová umelecká kritika, ale aj súčasná literárna historiografia ju vníma ako jednu z najvýznamnejších a vývinovo najpodnetnejších diel z prelomu storočí. Autor ňou odmieta starý model poézie (či literatúry vôbec) dožívajúci v tvorbe Svetozára Hurbana Vajanského a Pavla Országha-Hviezdoslava, podľa ktorého písané slovo má predovšetkým slúžiť záujmom národného života a má stvárňovať najmä „špatno-krásny“ slovenský ľud. V podstate jedinou témou Veršov je láska, jej intenzívne prežívanie lyrickým subjektom. Je to teda poézia výhradne intímna a subjektívna, v popredí stojí básnikovo ja, jeho myšlienky, city a duševné útrapy. Popiera tak národno-buditeľskú koncepciu literatúry, ktorá v postate ideologické kritérium povýšila na estetické – ak bolo dielo hodnotené tak, že slúži národnému životu, automaticky predstavovalo estetickú hodnotu, diela s tematikou vzdialenou národnému životu boli pokladané za esteticky menej hodnotné. Ľúbostná tematika má zastúpenie aj v druhej Jesenského zbierke Zo zajatia (1918) a opäť dominuje v knihe Verše II, ktorá vyšla v roku 1923.

Jesenského zaujatie láskou bolo mimoriadne silné, o čom sa čitateľ môže presvedčiť aj pri vnímaní básní zaradených do tohto výberu. Láska – ide o lásku veľmi konkrétnu, zmyslovú, nie abstraktnú, s akou sa stretáme v poézii katolíckej moderny – básnika priam fascinuje, vníma ju ako podstatu bytia, preto sa obáva jej straty, ktorá môže človeka uvrhnúť do existencie bez hlbšieho zmyslu. Túto fascináciu si všimol aj literárny historik Rudo Brtáň – Jesenského nazval „druhým opravdivým básnikom ľúbostného citu“. (Tým prvým, samozrejme, nemôže byť nik iný ako Andrej Sládkovič so svojou nesmrteľnou Marínou.)

Keď čítame Jesenského ľúbostne básne, cítime, že sú výsledkom vlastného prežitku, vlastných vzplanutí, vášní, nežného obodrujúceho citu, ale i sklamaní. Vo svojej dobe pôsobili najmä na mladých ľudí veľmi sugestívne, ba až „revolučne“ a mnohé z nich sa stali mimoriadne populárnymi. Nečudo, veď v tých časoch vládla prudéria a mnohé konvenčné stereotypy – uvidieť napríklad na ulici bozkávajúcu sa dvojicu by bolo znamenalo spoločenské zemetrasenie.

Do nášho výberu sme sa usilovali zaradiť to najlepšie z ľúbostnej poézie Janka Jesenského. Koncipovali sme ho tak, aby ukazoval všetky podoby a polohy tejto témy v autorovom podaní a aby jeho verše v dnešnej, skôr drsnej a sexom posadnutej dobe oslovili každého, „kto na lásku s láskou hľadí“. Sú v ňom básne, ktoré vyjadrujú očarenie z prvých dotykov s láskou, verše hlbokého vzplanutia, intenzívne prežívaného citu, verše bolestného sklamania z neopätovaného citu, básne, v ktorých sa na lásku nazerá cez mužský subjekt, i také, v ktorých je nasvecovaná cez prizmu ženského videnia, je tu láska rodiaca sa, zrelá i dohasínajúca, láska platonická, ale sú tu aj verše ľahkého, hravého erotického iskrenia. To všetko v pomerne pestrej básnickej forme – od ponášok na ľudovú pieseň až po náročnejší sonetový tvar.

Napokon ešte poznámka – skôr „technického“ charakteru. Oproti starším vydaniam Jesenského básnického diela sme kde-tu urobili drobné úpravy:
Niektoré sú výsledkom zmeny pravopisnej normy, v iných prípadoch sme nahradili archaickú lexiku a tu a tam sme vykonali malé sémantické posuny, čím sme text aktualizovali. Takéto úpravy v čitateľskom vydaní pokladáme za prirodzené, veď Janko Jesenský tvoril koncom devätnásteho a v prvej polovici dvadsiateho storočia.

Na obálke knihy je výrez z obrazu Marca Chagalla Milenci a kvety.

Vyšlo vo Vydavateľstve Q 111,
J. C. Hronského 4,
831 02 Bratislava,
E-mail: q111@stonline.sk,
tel.: ++421/2/5292 7057,
ako prvé vydanie v roku 2008.


Viac o zostavovateľovi a recenzentovi knihy sa môžete dočítať na stránke Literárno informačného centra.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

doc. PhDr. Igor Hochel, PhD.
Narodil sa 13. novembra 1953 v Bratislave. V rokoch 1972 – 1977 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor slovenský jazyk – bulharský jazyk. Od roku 1978 pracuje s prestávkami na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako vedecký a pedagogický pracovník v odboroch teória literatúry, slovenská literatúra 20. storočia, bulharský jazyk a literatúra. V rokoch 1982 – 1985 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii (Bulharsko), v rokoch 1987 – 1994 ako redaktor literárnokritického mesačníka Romboid. Neskôr prácu redaktora, v rokoch 1996 – 1999 aj šéfredaktora tohto časopisu vykonával paralelne s prácou vysokoškolského pedagóga v Nitre.
Čerpané z: Janko Jesenský – Láska je slnko, ISBN 978-80-89092-47-5

Súvisiace články:
Vydavateľstvo Q 111 (01.01.2010)

Igor Hochel, 16. 11. 2009 | Prečítané: 13281 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Anketa
Čítali ste knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz?

Áno (525 hl.)
 
Nie (389 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 914
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore