www.humanisti.sk
Fotografická súťaž Cesta svetla 2018
Súťaž
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @925
Počítadlo


Spam poison

Dokážeme zvoliť prezidentku?

Rozhovory s kandidátkami na úrad prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009.

Vo svete je mnoho žien v najvyšších štátnych funkciách. Poznáme dokonca aj prezidentky.

Kandidátky na prezidentku vo volebnom roku 2009 na Slovensku:

 

Dagmar Bollová

Ako občianska kandidátka sa o podporu občanov uchádza PaedDr. Dagmara Bollová zo Senice. Narodila sa 16. septembra 1942 v Kopčanoch. Pracuje ako vysokoškolská pedagogička na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka. V treťom volebnom období od roku 2002 do roku 2006 bola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky. Bola členkou Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. V rozhovore pre týždenník Záhorák č. 32 z 2. septembra 2008 povedala: „Mimochodom – prvý prezident ČSR bol z Kopčian. Prečo by odtiaľ nemala byť i prvá prezidentka Slovenskej republiky?“

Jej volebné motto znie: „Žiť v dostatku, hrdo a slobodne, je vôľa nášho ľudu, ktorá ma vedie.“

Myslíte si, že ľudia na Slovensku sú pripravení mať ženu v najvyššej ústavnej funkcii (prezidentka, premiérka, predsedkyňa parlamentu…)?

Áno, i keď zatiaľ čiastočne. Ak dokážeme rešpektovať anglickú kráľovnú, nemeckú kancelárku, americkú ministerku zahraničných vecí, ak s úctou spomíname Indíru Ghándiovú a uznávame osvietenskú Máriu Teréziu, ktorá našich predkov poslala prvýkrát povinne vzdelávať sa, nemôžeme súčasne zotrvávať v patriarchálnom myslení. Našim ženám sa, pravda, nedostáva takej úcty z viacerých dôvodov. Jeden z nich je nesprávny výber pri obsadzovaní vysokých postov. Nejde pri tom o nedostatok kandidátok, skôr o klientelistické a lobistické záujmy. Ženy sú v oveľa väčšej miere nepodplatiteľné a neochotné znížiť sa k rozhodnutiam pod tlakom sily alebo majetku, sú vytrvalejšie a rozhodnejšie. Dokážu vehementne strážiť a chrániť svoj rod a nekompromisne odmietať všetko neľudské, rodu nepriateľské, pretože sú jeho zakladateľkami a nositeľkami života.

Ešte sme nemali prezidentku. Čo si myslíte, prečo doposiaľ ženy dávali pri hlasovaní prednosť mužom?

Zatiaľ sme mali iba jednu ženu medzi kandidátmi na prezidenta a myslím, že to nebol najšťastnejší výber. Post hlavy štátu nie je divadelná scéna, hoci viacerí zodpovední za riešenie kardinálnych problémov sa správajú ako herci, niektorí dokonca ako bábky v cudzích rukách. Jednoduchá odpoveď na Vašu otázku: pretože žien – kandidátok nebolo.

Čo odporúčate ženám, ale i mužom, aby brali do úvahy pri rozhodovaní koho voliť?

Treba si uvedomiť, že každý nominant politickej strany bude prejavovať vždy náklonnosť vyhovieť záujmom strany, jej mecenášov vlastne svojich podporovateľov a súpútnikov. Je lžou, mäkšie povedané zavádzaním, ak prezentujú svoje programy plné fráz o lepšom živote pre občanov. Myslím, že dlhoročná skúsenosť z doterajších volieb to potvrdzuje. A hádam ešte dôležitejšie je prijať ako nezvratnú pravdu, že výsledok volieb záleží od každého z nás. Je nemysliteľné upadať do apatie, najmä nie dnes, najmä nie nám, malému národu. Nechcime byť iba hračkou v rukách mocných. Rozhodujme o svojom osude aktívne, bez skepsy a strachu, bez tradične konzervatívneho myslenia, bez zhovievavosti k nedostatkom, ktorých sa vedenie štátu na čele s prezidentom dopúšťa. Pozorne sledujme, ako a kde vystupujú, ako sa vnucujú kandidáti, ako si z vystúpení urobili niektorí cestovný poriadok s presnými časmi pretŕčania sa na tej ktorej televíznej stanici, ale hlavne – čo, ako a komu hovoria. Zvažujme reálnosť ich sľubov a záväzkov. Ale najmä poďme voliť, pretože svojou neúčasťou podporíme nehodných.

Angažujete sa v treťom sektore (občianske združenia, nadácie…)?

Som členka občianskeho Združenia slovanskej vzájomnosti, zástupkyňa SR v Slovanskom parlamente, členka prezídia Európskeho mierového fóra. Mám pedagogické vysokoškolské vzdelanie, absolvovala som rigorózne skúšky zo psychológie a pedagogiky, s úspechom som absolvovala konkurz na MH SR pre ekonomickú diplomaciu. Som poslankyňa NR SR tretieho volebného obdobia.

Kandidáti v predošlom predvolebnom období na otázku, akého sú svetonázoru alebo vierovyznania, odpovedali jednoznačne: rímsko-katolíckeho vierovyznania. Odpoviete aj Vy takto jednoznačne, akého ste svetonázoru, prípadne vierovyznania?

Som evanjelička. Verím v silu ľudského ducha, rozumu a vôle, som zástankyňou umenia dohôd, nie konfliktov. Veľmi by som si želala, aby sme sa vrátili k duchovným, mravným a etickým hodnotám, aby sme nedovolili plienenie vlastných mozgov, aby sme sa prestali chcieť stále niekomu iba podobať, aby sme sa naučili byť sami sebou.

 

Zuzana Martináková

Kandidátka Zuzana Martináková sa narodila 5. mája 1961 v Púchove. Je predsedníčka politickej strany Slobodné fórum. Vyštudovala slovenčinu a francúzštinu na FF UK v Bratislave. Po ukončení štúdia a materskej dovolenke úspešne absolvovala konkurz na pozíciu hlásateľky v Slovenskom rozhlase. Po zmenách v roku 1989 začala pracovať ako vnútropolitická redaktorka v publicistickej redakcii. V roku 2002 bola vedúcou slovenskej redakcie federálnej rozhlasovej stanice Československo. Po rozdelení Československa uspela v konkurze na pozíciu korešpondentky britskej rozhlasovej stanice BBC na Slovensku, kde pôsobila sedem rokov. V roku 2000 sa stala predsedníčkou správnej rady nadácie Demokracia, ktorej hlavným poslaním bolo upevňovať demokratické princípy na Slovensku, pomáhať pri procese vstupu SR do NATO a Európskej únie a pomáhať pri presadzovaní reforiem v politickom a spoločenskom živote. V rokoch 2002 až 2006 v parlamentnom Výbore pre sociálne veci podala návrh na vytvorenie Komisie pre práva detí a potláčanie domáceho násilia, ktorého bola predsedníčkou. V spolupráci s expertmi z Veľkej Británie a zástupcami vlády a parlamentu sme zavádzali ucelený systém na riešenie a pomoc pre obete domáceho násilia s dôrazom na pomoc deťom. Okrem blížiacich sa volieb do VÚC, Európskeho parlamentu a NR SR postavila svoju kandidátku aj do prezidentských volieb.

Myslíte si, že ľudia na Slovensku sú pripravení mať ženu v najvyššej ústavnej funkcii (prezidentka, premiérka, predsedkyňa parlamentu…)?

Som presvedčená, že ľudia na Slovensku nemajú problém zvoliť si do funkcie ženu. Ak ich presvedčí, že dokáže dobre a dôstojne zastávať post, na ktorý kandiduje. Na Slovensku pôsobí okolo 700 starostiek a primátoriek. Znamená to, že na obciach a mestách nerozlišujú občania veľmi, či sa o ich dôveru uchádza muž alebo žena, ale ktorý je lepší a dôveryhodnejší. A je pravda, že ženy sú ako starostky a primátorky veľmi úspešné. Je pravda, že ženy to majú trochu ťažšie v tom, že musia ukázať veľa úsilia a sú posudzované oveľa kritickejšie ako muži.

Ešte sme nemali prezidentku. Čo si myslíte, prečo doposiaľ ženy dávali pri hlasovaní prednosť mužom?

Ešte neboli voľby, v ktorých by ženy boli výraznejšie ako muži, ktorí kandidovali. Je preto dobré, ak sa vo voľbách predstaví viac žien, ktoré vedia zaujať. Tak sa prestane uvažovať, či žena, alebo muž a ľudia začnú premýšľať, kto je lepší prínos pre krajinu.

Čo odporúčate ženám, ale i mužom, aby brali do úvahy pri rozhodovaní koho voliť?

Aby sa rozhodovali slobodne. V prvom kole prezidentských volieb ide o voľbu úplne slobodnú. Žiaden hlas neprepadne, žiaden hlas nie je márny, nikto nemusí voliť menšie alebo väčšie zlo, alebo robiť kompromisy. Môže voliť toho, o kom je presvedčený, že bude najlepší pre Slovensko. Som presvedčená, že je dôležité aby sme mali prezidenta, ktorý je nezávislý od politických záujmov a politických strán a neprenesie boj koalície a opozície do prezidentského paláca. Tak môže byť prezidentom, ktorý hovorí a bojuje za občanov.

Angažujete sa v treťom sektore (občianske združenia, nadácie…)?

Áno, už dlhodobo. Najvýraznejšie to občania môžu vidieť cez Poradne Zuzany Martinákovej. Poskytujeme v nich bezplatnú právnu, sociálnu, psychologickú pomoc a aj finančné poradenstvo pre tých, ktorý potrebujú pomoc pri riešení svojich problémov. Pracujem na projektoch, ktoré podporujú talentované deti zo sociálne slabších rodín. Venujem sa veľmi praktickým projektom,pri ktorých vidím výsledky svojej práce.

Kandidáti v predošlom predvolebnom období na otázku, akého sú svetonázoru alebo vierovyznania, odpovedali jednoznačne: rímsko-katolíckeho vierovyznania. Odpoviete aj Vy takto jednoznačne, akého ste svetonázoru, prípadne vierovyznania?

Áno, som katolíčka. Vyjadrila som sa už niekoľkokrát takto verejne, ak sa ma spýtajú. Vieru považujem za niečo osobné, vnútornú potrebu, ktorú nepotrebujem prenášať do politiky. Pochádzam z veriacej rodiny, a ja sama som veriaca.

 

Iveta Radičová

Prijať kandidatúru vo voľbách na post hlavy štátu sa rozhodla aj prof. PhDr. Iveta Radičová PhD., ktorá je poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedníčka politickej strany Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS). Jej motto znie: „Slová, ktoré majú zmysel, skutky, ktoré zavážia.“ Narodila sa 7. decembra 1956 v Bratislave. Pracuje ako vysokoškolská pedagogička na katedre sociálnej práce na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobila ako hosťujúca profesorka na univerzitách v USA, Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, Rakúsku a zároveň ako expertka Európskej komisie v oblasti sociálnej politiky. Zároveň je podpredsedníčkou výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie.

Myslíte si, že ľudia na Slovensku sú pripravení mať ženu v najvyššej ústavnej funkcii (prezidentka, premiérka, predsedkyňa parlamentu…)?

Je to určite rozvrstvené. Časť spoločnosti vôbec neposudzuje vrcholovú politiku mužsko-žensky. A pre určitú časť spoločnosti ešte stále, či už vo vedomí alebo podvedomí, funguje predstava o dominantnej úlohe ženy v domácnosti a rodine. Tak, ako sa ženy presadzujú vo významných vysokých funkciách v iných profesiách (súdnictvo, bankovníctvo, podnikateľský sektor), môžu a presadzujú sa vo vrcholovej politike. Od vysokých ústavných pozícií, ako je členstvo vo vláde či v parlamente k najvyšším ústavným funkciám je už len krôčik. Nemyslím si, že sme konzervatívnejšia krajina ako napríklad Nemecko alebo Veľká Británia.

Ešte sme nemali prezidentku. Čo si myslíte, prečo doposiaľ ženy dávali pri hlasovaní prednosť mužom?

Vo voľbách na najvyšší post v histórii novodobého Slovenska v roku 1998, ešte na pôde parlamentu, kandidovala len jedna žena. V priamych voľbách v roku 1999, to opäť bola len jedna žena. A v ostatných voľbách v roku 2004 nebola z 11 kandidátov ani jedna žena. V týchto voľbách zo siedmych kandidátov sú ženy tri. Vnímam to ako zásadný posun, lebo ťažko môže byť zvolená žena, keď žiadna nekandiduje.

Čo odporúčate ženám, ale i mužom, aby brali do úvahy pri rozhodovaní koho voliť?

Pri svojom rozhodovaní mám kritériá jasné – bezúhonná minulosť, osobná aj politická, odbornosť, charakterové vlastnosti, občianska a verejná aktivita, konkrétne výsledky práce, prirodzená charita a empatia.

Angažujete sa v treťom sektore (občianske združenia, nadácie…)?

Áno, veľmi intenzívne. Sama som jednu neziskovú organizáciu v roku 1991 založila a funguje dodnes. Pozornosť venujem predovšetkým pomoci deťom, zdravotne postihnutým a ľudsko-právnym mimovládnym organizáciám.

Kandidáti v predošlom predvolebnom období na otázku, akého sú svetonázoru alebo vierovyznania, odpovedali jednoznačne: rímsko-katolíckeho vierovyznania. Odpoviete aj Vy takto jednoznačne, akého ste svetonázoru, prípadne vierovyznania?

Som rímsko-katolíckeho vierovyznania, Stanko Radič bol evanjelik A.V. a Janko Riapoš je rímsko-katolík. Ale vieru vnímam ako niečo, čo nás má spájať a nie rozdeľovať.

Ďakujem kandidátkam za rozhovor.

Vo svete je mnoho žien v najvyšších štátnych funkciách. Poznáme dokonca aj prezidentky.

Pripomeňme si niektoré:

Prezidentka Lotyšskej republiky

Prezidentka Lotyšskej republiky

Vaira Vīķe-Freibergová (takisto známa ako Vaira Vikis-Freibergs) sa narodila 1. decembra 1937 v Rige. Bola 6. prezidentom Lotyšska a prvou (ženskou) prezidentkou Lotyšska. Za prezidentku Lotyšska bola zvolená v r. 1999 a znovuzvolená v r. 2003. Po nej nastúpil Valdiz Zatlers, ktorý bol zvolený za prezidenta Lotyšska 31.mája 2007.

Zahraničná politika Lotyšska sa zakladala na demokracii, sile zákona, právach a slobody človeka a úcte k národným menšinám. Prezidentka krajiny definovala lotyšskú zahraničnú politiku ako „politiku európskej jednoty“. Jej cieľom bola integrácia Lotyšska do Európskej únie a dosiahnutie plného členstva v Organizácii severoatlantickej aliancie.

Prezidentka Fínskej republiky

Prezidentka Fínskej republiky

Tarja Kaarina Halonenová sa narodila 24. decembra 1943 v Helsinkách, kde aj v roku 1968 na univerzite získala právnický diplom. Od roku 1970 bola právničkou Centrálnej organizácie fínskych odborových zväzov. V roku 1970 sa stala členkou sociálno demokratickej strany. Na jej kandidátke sa v roku 1979 dostala do parlamentu, kde sedela päť funkčných období. Neskôr bola ministerkou sociálnych vecí a zdravia, ministerkou spravodlivosti a v roku 1995 sa stala ministerkou zahraničných vecí. Od roku 2000 je prezidentkou Fínska. Po zvolení sa druhýkrát vydala. Jej terajším manželom je psychológ Pentti Arajärvi, jej dlhoročný spolupracovník. Z prvého manželstva má jednu dcéru.

Prezidentka Írskej republiky

Prezidentka Írskej republiky

Máire Mhic Róibínová (anglicky: Mary Therese Winifred Robinson) sa narodila 21. mája 1944. Bola zvolená v poradí ako siedma prezidentka, a prvá ženská prezidentka Írska. V úrade bola od r. 1990 do r. 1997 a pôsobila aj ako Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva od r. 1997 do r. 2002.

V prezidentských voľbách v r. 1990 porazila Briana Lenihana z Fianna Fáil (írska republikánska strana) a Austina Currieho z Fine Gael (írska unionistická strana) a stala sa tak, ako nezávislá kandidátka nominovaná Labour Party, Workers Party a nezávislými senátormi, prvým prezidentom v histórii úradu nemajúcim podporu Fianna Fáil. V r. 2004 získala cenu „Veľvyslanec svedomia“ od Amnesty International za jej prácu v presadzovaní, podpore a ochrane ľudských práv.

Prezidentka Írskej republiky

Prezidentka Írskej republiky

Máire Pádraigín Bean Mhic Ghiolla Íosová (anglicky: Mary Patricia McAleese) sa narodila 27. júna 1951 v Belfaste (hlavné mesto Severného Írska, Veľká Británia). Je v poradí ôsmou prezidentkou Írska a druhou prezidentkou Írska, keď v roku 1997 vystriedala vo funkcii Máire Mhic Róibínovú. Zároveň je prvou ženou na svete, ktorá vystriedala v čele štátu inú ženu. V roku 2004 bola opäť zvolená do druhého sedemročného obdobia. Predtým pracovala ako novinárka, právnička a takisto pôsobila aj na akademickej pôde. Je členkou Rady žien vo vedúcich funkciách. Ide o medzinárodné združenie súčasných i bývalých žien prezidentov a premiérov, ktorých úlohou je mobilizovať ženy do najvyšších funkcií v štátnej správe.

Prezidentka Argentínskej republiky

Prezidentka Argentínskej republiky

Cristina Fernándezová (španielsky: Cristina Elisabeth Fernández de Kirchner) sa narodila 19. februára 1953 v La Plata (hlavné mesto argentínskej provincie Buenos Aires). Povolaním je právnička. Vo funkcii prezidenta vystriedala vlastného manžela, Néstora Carlosa Kirchnera, ktorý bol prezidentom v rokoch 2003-2007. Majú dve deti: Máxima Kirchnera a Florenciu Kirchnerovú. V roku 2007 prezident Néstor Kirchner oznámil, že nemá v úmysle opäť kandidovať na úrad prezidenta, aj keď podľa prieskumov verejnej mienky mal jednoznačnú podporu. V júli 2007 vedúci kancelárie prezidenta Alberto Fernández oficiálne oznámil, že kandidátkou Fronty za víťazstvo bude Cristina Fernándezová, ktorá zahájila volebnú kampaň 19. júla 2007.

Cristina Fernándezová vo voľbách, ktoré sa uskutočnili 28. októbra 2007, zvíťazila už v prvom kole so ziskom 44,9 %, pričom jej hlavná súperka Elisa Carrióová obdržala necelých 23 % hlasov. Tretie miesto so 16,9 percentami obsadil ekonóm a bývalý minister Roberto Lavagna.

Dňa 14. novembra 2007 oznámila zloženie novej vlády. Sedem z 12 ministrov už pôsobilo v predchádzajúcej vláde jej manžela. Mimo iných aj ministerka sociálneho rozvoja Alicia Kirchnerová, sestra Néstora Kirchnera. Cristina Fernándezová sa oficiálne ujala funkcie prezidentky 10. decembra 2007 na funkčné obdobie štyroch rokov. Ide o druhú ženu vo funkcii prezidenta, ale ako prvú zvolenú vo všeobecných voľbách.

Prezidentka Islandskej republiky

Prezidentka Islandskej republiky

Vigdís Finnbogadóttirová sa narodila 15. apríla 1930 v Reykjavíku. Je v poradí štvrtou prezidentkou Islandu, a prvou demokraticky zvolenou ženou na svete. Vo svojom úrade pôsobila celých 16 rokov, od roku 1980 do 1996. Počas funkčného obdobia sa venovala podpore a propagácii identity a integrity národa: jeho jazyka, individuálnej a jedinečnej kultúry, ako i mládeže. Je vedúcom osobnosťou súčasného hnutia za opätovné zalesnenie Islandu. Aktívne podporuje vysádzanie nových stromov a veľmi sa zasadzuje o rekultiváciu pôdy v poškodených oblastiach na celom Islande. Intenzívne sa zaujíma o deti a mládež, zvlášť so zreteľom na ich vzdelanie. Je zakladateľkou a podporovateľkou islandskej nadácie Zachráňte deti. Ako zanietená bojovníčka za ľudské práva opustila prezidentský úrad s titulom čestného doživotného člena Islandskej spoločnosti za práva žien.

Zoznam prezidentiek z celého sveta sa nachádza vo Wikipédii.

Svoj názor k danej téme môžete vyjadriť aj v diskusnom fóre.

Ján Parada
laik s celoživotným vzdelávaním
Čerpané z:
vlastný zdroj

Ktorá kandidátka na úrad prezidentky Slovenskej republiky v roku 2009 má Vaše sympatie?

Dagmar Bollová (Počet hlasov: 19)
(10.00 %)

Zuzana Martináková (Počet hlasov: 75)
(39.47 %)

Iveta Radičová (Počet hlasov: 68)
(35.79 %)

ani jedna z nich (Počet hlasov: 28)
(14.74 %)

Celkom hlasovalo: 190
Súvisiace články:
Je čas na zmenu, a my sme pri tom (28.03.2009)

Ján Parada, 06. 03. 2009 | Prečítané: 4149 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasle­dovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Nová zbierka na ochranu humanistov vo svete.
HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Dôverujete polícii? Dôverujete policajtom z Policajného zboru SR?

Áno (celkom) (1 hl.)
 
Väčšinou áno (1 hl.)
 
Väčšinou nie (1 hl.)
 
Nie (celkom) (0 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 3
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Kiska
21-07-18 * 22:54
 Re: Mafián Kiska
21-07-18 * 18:52
 Katolíčky obvinili z predaja detí
18-07-18 * 04:17
Lipka – diskusné fórum
Lipka
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore